Raz do roka však nastáva situácia, keď firmám začne na zamestnancoch enormne záležať. A to vtedy, keď sa má zvýšiť minimálna mzda. Zrazu majú plné reči blaha zamestnancov, strašia stratou pracovných miest. Nikdy sa o zamestnancov tak neboja, ako vtedy, keď im majú zvýšiť plat. Vyššia minimálna mzda ohrozí pracovné miesta! Zvýšenie najviac poškodí tých, ktorým má pomôcť – nízko platených zamestnancov! Keď stúpne cena pracovnej sily, zamestnávatelia budú menej zamestnávať!
V učebniciach vyjednávania neexistuje lepší trik na udržanie nízkej mzdy, ako strašenie zamestnanca, že pri vyššej mzde o svoje miesto príde. Niektorí nízko platení zamestnanci tomu dokonca aj uverili. Nadávajú na odborárov, že chcú minimálnu mzdu dostať na 635 eur. Vláda zase vyhlásila, že minimálna mzda by na budúci rok mohla byť 600 eur.
Zamestnávatelia sa zľakli, že by zamestnancom museli platiť férovejšie mzdy, a už začali lobovať u premiéra Petra Pellegriniho a strašiť ho stratou pracovných miest. Vždy, keď sa navrhne zvýšenie minimálnej mzdy, nastúpia do televíznych debát „analytici“ z INESS-u, ktorí by najradšej minimálnu mzdu zrušili, a šíria paniku, že sa zvýši nezamestnanosť. To isté robí strana SaS. Tieto tančeky sa opakujú každý rok, a každý rok tieto názory dostávajú priestor. Pritom na podobné tvrdenia neexistujú žiadne reálne dôkazy. Ide iba o úsilie zamestnávateľov udržať mzdy dole pomocou rétoriky, ktorá sa maskuje za ekonomickú teóriu.
V učebniciach vyjednávania neexistuje lepší trik na udržanie nízkej mzdy, ako strašenie zamestnanca, že pri vyššej mzde o svoje miesto príde.
Ekonómia sa však dávno posunula a štúdie za posledných 30 rokov ukázali, že minimálna mzda má na zamestnanosť štatisticky bezvýznamný efekt. Buď sa ukázalo, že po zvýšení minimálnej mzdy sa zamestnanosť mierne zvýšila, inokedy sa bezvýznamnou mierou znížila. Dokedy budeme zamestnancov strašiť vyššou „minimálkou“? A nejde len o zamestnancov. Strašia aj politikov, ktorí problematike nerozumejú a boja sa minimálnu mzdu razantnejšie zvyšovať.
Keď minimálnu mzdu v roku 2015 zaviedlo Nemecko, Richard Sulík s analytikmi z INESS-u hovorili, že dôjde k poškodeniu nemeckej ekonomiky. Odvtedy nezamestnanosť v Nemecku postupne klesala, až sa dnes dostala na najnižšiu úroveň za posledných 30 rokov. V roku 2010 urobilo Slovinsko v minimálnej mzde skok a zvýšilo ju o 137 eur. Máte pocit, že sa slovinská ekonomika zrútila? Majú podobné HDP aj podobnú produktivitu práce ako my, ale minimálnu mzdu majú dnes vo výške 886 eur a priemernú vo výške 1 714 eur.
My tu hovoríme o 600 eurách. Ten skok už raz musíme urobiť.
Keď vo Veľkej Británii na pár rokov minimálnu mzdu zrušili, zistili, že dobre zarábajúcim ľuďom lepšie rastú mzdy, naopak, horšie zarábajúcim mzdy rástli pomaly. Keď ju opäť zaviedli, spôsobilo to silnejší rast v nižších príjmových skupinách a pomalší rast vo vysoko príjmových skupinách. Minimálna mzda jednoducho slabo plateným ľuďom pomáha. A pomáha aj podnikom. S vyššou minimálnou mzdou majú podnikatelia nižšiu fluktuáciu, chodí im viac životopisov, morálka vo firme je vyššia, produktivita vyššia. Nehovoriac o tom, že keď majú ľudia viac peňazí, podnikatelia majú viac platiacich zákazníkov.
Vymyslenej propagandy o zlej minimálnej mzde už stačilo. Slovensko musí prestať byť krajinou lacnej pracovnej sily a firiem, ktoré svoju existenciu založili na tom, že zamestnancom platia podvyživené mzdy.