Extrémizmus v Česku na vzostupe

Minulý štvrtok si v Prahe zorganizovali stretnutie hviezdy európskeho autoritárskeho nacionalizmu. Marine Le Penová, Geert Wilders a Matteo Salvini mali podporiť Tomia Okamuru a jeho SPD v predvolebnom úsilí. Posledný menovaný nedorazil, ale aj tak to bolo jedno, pretože na demonštrácii sa zúčastnilo žalostne málo ľudí. Podľa niektorých odhadov šesťsto, podľa ďalších okolo tisícky.

02.05.2019 14:00
debata (4)

Štvrtok popoludní nie je dobrý čas na demonštrácie, najmä ak je vaša voličská základňa skôr mimopražská a pracujúca. Okamura sa to rozhodol vyriešiť jednak tým, že si objednal skupinu Ortel, ktorá mala nalákať fanúšikov na koncert zadarmo, a jednak tým, že svojich priaznivcov dovážal autobusmi. Fiasko sa však odvrátiť nepodarilo. Ortel hral na začiatku, potom postupne hovorili politici a účastníci sa postupne vytrácali. Politici, ktorí dorazili do Prahy na veľkolepé stretnutie, sa tak prihovárali čoraz menšiemu davu.

Európske voľby nie sú pre českého nacionalistického voliča také dôležité, a snívanie rečníkov o tom, ako sa po voľbách stanú druhou najsilnejšou stranou, je pre väčšinu voličov SPD len nekonkrétna predstava. Nielen pre nich, európska politika je vzdialená mnohým Čechom. Príčin, prečo sa tak málo identifikujeme s EÚ, je iste mnoho; dôležitý moment, ktorý nás oddeľuje od veľkej európskej rodiny, sú však určite najmä rozdiely v mzdách, ako na demonštrácii správne pripomenul bývalý sociálny demokrat a súčasný líder kandidátky SPD do európskych volieb.

Kým budú u nás na Východe ľudia v porovnaní so Západom zarábať tak žalostne málo, bude pocit nespravodlivosti, z ktorého rastú aj také strany, ako je tá Okamurova, pochopiteľný. A nedajme sa uchlácholiť tým, že zatiaľ je u nás volebná podpora extrémistom Okamurovho typu skôr nízka, a že demonštrácie, ktoré organizuje, pôsobia skôr nudne než nebezpečne.

Na štvrtkovej demonštrácii bolo nakoniec najväčším vzrušením a pre mnohých účastníkov i vítanou zábavou, keď prišli radikálni ľavičiari a liberáli so svojou protidemonštráciou. Na chvíľu sa dokonca museli prerušiť prejavy na pódiu a polícia vytláčala odporcov nacionalistov preč. Pre okamurovcov to bolo vzrušujúce divadlo a príležitosť odpútať sa od nudných, relatívne umiernených prejavov, a zažiť svoju hodinku nenávisti. Pri pohľade na šťastie v ich očiach, keď kričali „feťáci" a „Sorosove štetky“, sa mi vnucovala otázka, či je protidemonštrácia najvhodnejší spôsob vzopretia sa silnejúcemu nacionalizmu a neznášanlivosti v spoločnosti.

Za myšlienkou blokád a protidemonštrácií stojí presvedčenie, že je potrebné uchovať antirasizmus a antifašizmus ako normu, neprenechať ulice „náckom“. Je však otázne, či sa v krajine, kde sa rasistické, ultranacionalis­tické a proti všetkému cudziemu zamerané štvanie stalo normou v politických prejavoch, odohráva ešte vôbec nejaký boj na ulici. Alebo či sme možno neprehrali už tým, že sme nenávistnú ideológiu nechali prerásť takmer naprieč celým politickým spektrom. Aj preto vyznievala Marine Le Penová tak umiernene. V Česku je dnes hociktorý sociálny demokrat väčší „nácek“ než ona.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #SPD #Tomio Okamura #Geert Wilders #Marine Le Penová #nárast extrémizmu #Matteo Salvini