Zabudnime na mierotvorcov. Ich miesto v politike je nereálne. Kto sa takto promuje, šíri neúprimnosť a zavádza. Od predajcov tejto pózy si musíme zachovať odstup. Napriek tomu, že v politike sa nám núkajú kandidáti sľubujúci žiadne konflikty, v skutočnosti iba prinášajú nový rozmer populizmu.
V prvom rade musíme odlíšiť konflikt od agresivity a konštruktívny prístup od ťaženia na jednoduché pudy. Tak sa vymedzíme voči tomu, čo je vecou konštruktívneho prístupu a čo nanucovaním jedného videnia spojeného s útokmi na odlišný názor.
Samozrejme, názor je vec uhla pohľadu. Jeho silnou stránkou by však mali byť argumenty. Autorov iného názoru odrádza agresivita (či už sú to osobné útoky, prípadne znevažovanie alebo zosmiešňovanie) a stáva sa slabou, ale účinnou argumentačnou muníciou v postojoch populistov a extrémistov. Ich silnou stránkou je zakrývať slabiny. Sú to politické formácie, ktoré neuveriteľne naberajú na sile, lebo spoznali bezbrannosť a neobratnosť ostatných súperov. A to v čase, keď sa ekonomike darí. O to viac by nás to malo zaujímať. Ich momentálny výtlak sa v prípade ekonomickej krízy, rastu nezamestnanosti, odoberania hypoték a zatvárania podnikov môže násobne zvýšiť. Aj preto nemôžeme ignorovať konflikty.
Demokracia potrebuje polemiku, v ktorej musia mať vecné argumenty prevahu. Práve pod ich tlakom sa môžeme meniť a my sa musíme zmeniť.
Demokracia potrebuje polemiku, v ktorej musia mať vecné argumenty prevahu. Ten, kto deklaruje snahu o nekonfliktnosť v politike, buď nechápe, vedome zavádza, alebo spochybňuje konflikty názorov, čo je v demokracii bežné a samozrejmé.
Spoločnosť je atakovaná prirodzenou túžbou ľudí mať sa lepšie. Stále sa porovnávame a cítime nespokojnosť v mnohých oblastiach. V ekonomickej, v politike, v zdravotníctve, v regionálnom rozvoji, ale aj v školstve, nehovoriac o sociálnych službách. Konflikt medzi tým, čo máme, a tým, čo chceme, je mimochodom základom vedeckého bádania. Jeho výsledky sú ďalším tlakom na konflikty medzi tým, či máme záujem konzervovať súčasný stav, alebo ho otvoriť výsledkom vedeckého prístupu, novým technológiám a pod.
Žijeme v pestrosti potrieb, odlišnosti záujmov, iných túžbach rôznych ľudí. Nie v izolácii a jednofarebnosti. To všetko ukazuje, že pozitívny konflikt je motorom zmien.
Musíme rozlišovať medzi hádkou, v ktorej dominujú emócie, sporom, kde pocity zakrývajú racionálne dôvody, a problémom, pri ktorom strany konfliktu vedia potlačiť negatívne emócie voči druhej strane. Práca so širokou škálou alternatívnych riešení zamedzí tomu, aby sa konflikt názorov premenil na nevraživosť, osobné útoky, otvorené či skryté násilie.
Pochopenie toho ukazuje, ako sme pripravení na reálnu politiku, a do akej miery ide iba o predstieranie nového konštruktívneho prínosu do spoločenskej diskusie a politických rozhodnutí. Ten, kto deklaruje snahu o nekonfliktnosť v politike, buď nechápe, vedome zavádza, alebo spochybňuje konflikty názorov, čo je v demokracii bežné a samozrejmé.
Zabudnime na mierotvorcov. Sústreďme sa na tých, ktorí ponúknu vecný prístup a budú sa držať faktov. Tak sa dokážeme vymedziť voči populistom, extrémistom a solitérom, ktorí politiku vnímajú ako priestor na osobnú sebaprezentáciu. To všetko potrebujú ľudia cítiť, aby verili nielen politikom, ale v prvom rade systému, ktorý je mimoriadne atakovaný bezobsažnosťou a ponukou falošných východísk.