Zabíjame prírodu aj seba

Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) je najvyššia svetová vedecká autorita, mapujúca početnosť rastlinných a živočíšnych druhov sveta.

09.05.2019 22:00
debata (3)

Závery vyplývajúce z novej správy tejto platformy o stave globálnej biodiverzity sú alarmujúce: v najbližších desaťročiach hrozí vyhynutie až miliónu druhov.

Aj keď vymieranie organizmov tvorí súčasť histórie planéty, takáto rýchlosť je v porovnaní s nedávnymi geologickými érami bezkonkurenčná. Bez najmenších pochybností ju má na svedomí globálna činnosť človeka.

Naša planéta musela počas vyše 4,5 miliardy rokov svojej existencie čeliť piatim vlnám veľkého vymierania. Pri tom najrozsiahlejšom koncom permu, cca pred 253 miliónmi rokov, neprežilo túto kataklizmu vyše 80 percent všetkých vtedajších obyvateľov Zeme. Aj z takéhoto úderu pod pás, spôsobeného súbehom niekoľkých krízových udalostí, sa život nakoniec dokázal spamätať. Trvalo však desiatky miliónov rokov, kým rozmanitosť živočíšnych druhov nadobudla aspoň približný rozsah, aký mala predtým.

V najbližších desaťročiach hrozí vyhynutie až miliónu druhov. Aj keď vymieranie organizmov tvorí súčasť histórie planéty, takáto rýchlosť je v porovnaní s nedávnymi geologickými érami bezkonkurenčná.

Preto sa vedci opýtali: „Ako dlho bude evolúcii trvať, kým nahradí druhy vyhubené človekom?“ Táto zdanlivo jednoduchá otázka sa stala základom 1¤500-stránkovej správy IPBES, na ktorej spolupracovalo 145 autorov z 50 krajín. Vedci analyzovali okolo 15-tisíc štúdií, ktoré zhutnili do 40-stránkového sumára pre médiá a zákonodarcov.

Kľúčový poznatok vyplývajúci zo záverov analýzy sa dá zhrnúť do troch slov: bezprecedentná rýchlosť vymierania. Druhy všetkých organizmov, teda cicavce, vtáky, obojživelníky, ale aj hmyz a rastliny v moriach a na súši vymierajú neuveriteľnou rýchlosťou. Je niekoľko desiatok až stoviek ráz vyššia ako priemerná rýchlosť ich vymierania za posledných desať miliónov rokov. V krátkom čase hrozí tento katastrofický scenár takmer polovici obojživelníkov, tretine koralov, desatine druhov hmyzu. Ide o krízu biodiverzity na globálnej úrovni, ktorá ohrozuje prakticky každý planetárny ekosystém.

Konkrétne faktory, ktoré krízu spôsobujú, možno zhrnúť do piatich hlavných oblastí, pričom spoločným menovateľom je človek. Nenávratné škody spôsobuje strata životného priestoru následkom premeny krajiny a zaberania plochy ľuďmi, cielený lov a pytliactvo, klimatická zmena, chemické a organické znečistenie, šírenie nepôvodných druhov v dôsledku globalizovanej dopravy. Všetky tieto faktory sa navzájom prepájajú a ich negatívne následky znásobujú.

Rovnako ako v prípade návrhov riešení klimatickej zmeny ani v tomto prípade už nepostačujú akokoľvek dobre myslené a ústretové kroky jednotlivcov. Problém je rozsiahlejší a zvrátenie neudržateľného vývoja si bude vyžadovať zásah jednotlivých štátov a ich vlád pri vytváraní rozsiahlych chránených oblastí. Súčasne bude treba prijať a urobiť kroky na obmedzenie znečistenia planéty na súši aj v mori (nielen plastami, ale aj vypúšťaním skleníkových a iných emisií), minimalizáciu šírenia nepôvodných druhov…

To sa jednoduchšie napíše, ako urobí. Lenže ak ľudstvo chce na planéte prežiť – a napriek narastajúcemu tempu hromadenia zbraní a ich vývoja predpokladajme, že áno – inú možnosť už jednoducho nemá.

Najväčší svetoví hráči však stále sledujú najmä vlastné ciele. Odhliadnuc od odstúpenia USA od klimatickej dohody rovnako nelogicky zazneli nedávne slová Trumpovho ministra zahraničných vecí Mikeho Pompea, že Arktída je „novou obchodnou príležitosťou“. Ťažko možno vítať ruské či čínske aktivity v tejto oblasti v súvislosti s otváraním nových obchodných ciest a so sprístupňovaním nových zásob fosílnych palív následkom roztápania ľadu.

To len ďalej urýchli prebiehajúcu zmenu klímy so všetkými negatívnymi dôsledkami. V záujme „hospodárskeho rastu“ pokračuje tiež útok nového brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara na amazonský prales a jeho pôvodných obyvateľov.

Vo výpočte „ekozločinov“ sa dá pokračovať donekonečna. Naozaj si niekto ešte stále myslí, že takýto pirátsky prístup je zlučiteľný s pokračovaním existencie nášho druhu? Odborná i laická verejnosť musí dávať najavo nespokojnosť so súčasným smerovaním civilizácie oveľa razantnejšie a hlasnejšie. V opačnom prípade budeme musieť pridať na zoznam ohrozených druhov aj samých seba.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatické zmeny #vymieranie organizmov #globálna biodiverzita #IPBES #planetárny ekosystém