Dozvedáme sa z neho nielen to, že tam pôsobí okolo 25-tisíc lobistov, no že ročne priemerne minú 1,5 miliardy eur a že medzi nimi drvivou väčšinou prevládajú lobisti zo sveta biznisu.
Sprievodca po lobingu v únii
Geografický sprievodca nás prevedie po známych bruselských adresách v tzv. európskej štvrti – po Rond-Point Schuman, Place du Luxembourg, Rue de la Loi a podobne, ako aj mimo nej, a na každej z nich identifikuje najznámejších lobistov. Dozvieme sa, kde majú napríklad svoje sídla Google, Shell, Volkswagen, Philip Morris alebo asociácie biznisu, akou je Business Europe, Eurochambers a ďalšie.
Ak webová stránka ĽS NS straší videom o imigrantoch v Bruseli, o skutočnom nebezpečenstve – lobingu biznisu – zrejme ani netuší. Za takýchto okolností by sa petícia kotlebovcov za vystúpenie z EÚ mala nahradiť petíciou sa vystúpenie ĽS NS z ringu o získanie mandátov v Európskom parlamente.
Keď sa budúca únia ešte len rodila, na bruselský lobing postačil zlomok výdavkov. Tou mierou, akou sa na bruselské inštitúcie presúvalo viac kompetencií, pribúdalo aj lobistov a výdavkov. Mýli sa však ten, čo si myslí, že sa to týka iba Európskej komisie a Európskeho parlamentu, pričom Európska rada je výnimkou. Európska rada, respektíve vlády členských štátov sú najdôležitejším terčom lobingu vždy, keď kľúčové rozhodnutie závisí od rady, a nie od komisie.
V roku 2018 vypustila Európska únia do atmosféry o 2,5 percenta menej CO2 ako predvlani, Slovensko ho však vyprodukovalo o 2,8 percenta viac.
Ak sme náchylní obviňovať zo všetkého Brusel, je to preto, že o tom, ako rozhodujú v rade členovia vlády, verejnosť nevie skoro nič. A práve tam sa rokuje o tom o najdôležitejšom. Škoda, že domáce mimovládky dožadujúce sa transparentnosti vo všeličom inom, na toto pozabudli.
Tento týždeň kalifornský súd odsúdil nemecký koncern Bayer na pokutu dve miliardy dolárov za to, že herbicíd glyfozát, známy pod obchodnou značkou Roundup, spôsobil Alve a Albertovi Piliodovcom rakovinové ochorenie. Ide už o tretí rozsudok tohto druhu. Bayer kúpil kontroverznú americkú spoločnosť Monsanto s jej výrobkom Roundup vlani za 63 miliárd dolárov.
Keď sa nedávno rozhodovalo, či sa v EÚ predĺži licencia tomuto herbicídu, deväť štátov únie hlasovalo za okamžitý zákaz glyfozátu. Slovensko sa ocitlo medzi 18 krajinami, ktoré boli za predĺženie licencie na päť rokov! Biznis chcel 15 rokov. Väčšinový návrh aj zásluhou našej vlády zvíťazil.
Kampaň, v ktorej o nič nejde?
Kampaň pred európskymi voľbami je skoro taká, akoby pritom o nič nešlo. Najväčší osoh z nej nepochybne majú marketingové agentúry, no volič, ani keby chcel, sa z ponuky politických strán mnoho nedozvie. Môžeme súhlasiť so Smerom-SD, že treba, aby malo Slovensko silný a sebavedomý hlas v Európe, ale na čo ho využije, sa mnoho nedozvedáme.
V manifeste „Zdravý rozum je najlepší recept“ nehovorí SaS nič nové, teda nič, čo by pohlo EÚ dopredu. Naopak, posúva úniu a eurozónu poriadne dozadu. Pokrokom v čitateľnosti je iba pripojenie sa Kollárovho Sme rodina k pravicovému Hnutiu pre Európu národov a slobody a k jeho líderke Marine Le Penovej.
Nedocenenie európskych volieb nie je len vizitkou slovenskej politickej scény. Manifest socialistov je prázdny, a keby sa mal volič rozhodovať na jeho základe, sotva by Strane európskych socialistov, keby kandidovala, dal svoj hlas. Venoval by ho inému zoskupeniu – Európskym zeleným.
Gretu nominovali „len“ na Nobelovu cenu
Vlani sa 15-ročná švédska školáčka Greta Thunbergová rozhodla protestovať pred parlamentom v Štokholme proti súčasnej politike voči klimatickým zmenám sabotovaním školského vyučovania. Napokon, načo by sa pripravovala na život, keď život na Zemi sa možno skončí? Odvtedy presviedčala elitu na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, argumentovala na klimatickej konferencii OSN v Katoviciach, diskutovala s pápežom Františkom a inšpirovala vznik hnutia mladých proti klimatickým zmenám v mnohých európskych štátoch.
Naliehavosť tohto posolstva, i keď zaň nedostala Greta cenu Európska osobnosť roka, ktorú prekvapujúco získala Zuzana Čaputová, zrejme nie všetky vlády chcú pochopiť. Žiaľ, ani tá slovenská sa nemá čím pochváliť. V roku 2018 vypustila EÚ do atmosféry o 2,5 percenta menej CO2 ako predvlani, Slovensko ho však vyprodukovalo o 2,8 percenta viac!
Európski zelení nemajú konkrétne predstavy len o tom, ako treba urgentne zvýšiť záväzky na znižovanie emisií kysličníka uhličitého. Napokon zelená agenda sa stáva nosnou v európskych voľbách aj pre francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a jeho hnutie.
Zelení vo svojom Manifeste 2019 s podtitulom „Je čas obnoviť európsky sľub“ nezostali iba „zelenými“. Pochopili, že globalizácia stvorila globálne korporácie, ktoré sa dostali spod dohľadu národných štátov a že osedlať ich môže iba spojené úsilie krajín v únii. Aj o tom sú európske voľby.