Európa podľa dvadsiatnikov

20.05.2019 16:00

Aj negatívna reklama je reklama. Májové voľby do Európskeho parlamentu pravdepodobne potvrdia, že sa tento výrok vzťahuje i na Európsku úniu. Jej vyššia prítomnosť v médiách a vo verejnej diskusii bola v poslednom volebnom období zapríčinená najmä nástojčivou témou imigrácie.

Na vymedzení sa voči EÚ sčasti stavia úspech národno-konzervatívna pravica, ale vzostup euroskeptických strán sekundárne pomáha i proeurópskym stranám a kandidátom, ktorí sa majú voči komu dôsledne vymedziť.

Súčasťou súperenia tzv. štandardných a antisystémových strán je strašenie populizmom, ktorý je v súčasnosti azda najvyťaženejším pojmom euroatlantického politického slovníka. Do vreca populizmu sa hádžu tí, ktorí by úniu najradšej rozmontovali na národné štáty, s tými, čo volajú po užšej spolupráci.

Existuje však podstatný rozdiel medzi návratom k rýdzo obchodnej spolupráci založenej na voľnom trhu a víziou sociálne solidárnej únie podporujúcej zo spoločných zdrojov vedu, výskum či daňové úľavy pre najmenej zarábajúce skupiny obyvateľstva. Mimochodom, uskutočniteľnosť tohto projektu potvrdil svojimi prepočtami a analýzami kolektív okolo francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho, nejde teda o veľkohubé táranie, na aké sme pred voľbami zvyknutí.

Musíme naliehavo hľadať alternatívy ku konzumnej ekonomike rastu, ktorá nie je kompatibilná s obmedzenými materiálnymi zdrojmi nášho svetadielu ani planéty.

Spor dvoch postojov voči EÚ môže Slovensku pomôcť odraziť sa z nelichotivého posledného miesta v účasti v eurovoľbách, hoci za cenu pravdepodobného úspechu tzv. euroskeptických kandidátov. Najhlasnejšia kritika EÚ si berie na paškál prebujnenosť jej byrokratického aparátu a priveľa kompetencií, naopak, stále málo sa hovorí o sociálnej únii. Tá by mala byť ďalšou etapou integrácie, nadväzujúc na hospodársku a menovú úniu.

Aj keď ľavicové projekty zamerané na prestavbu EÚ, napríklad hnutie okolo Manifestu za demokratizáciu Európy, zatiaľ na Slovensku výraznejší ohlas nenašli, akcent na sociálne témy kladú mladí kandidáti. Viacero strán v európskych krajinách po rokoch pristúpilo k osvieženiu svojich kandidačných listín, čo viedlo k vzniku nových, predovšetkým kresťansky orientovaných politických subjektov. Odvážna stávka na mladé tváre sa vypláca už teraz.

Hoci najmladší uchádzači o kreslo europoslanca neokupujú prvé priečky kandidátok, ich predvolebná aktivita je neprehliadnuteľná. Vďaka zdôrazňovaniu sociálnych tém, ako je napr. stanovenie európskej minimálnej mzdy, podpora nájomného bývania či dostupnejšej ekologickej mobility, sa môžu stať perspektívnym hlasom nielen mladých Slovákov, ale aj iných zraniteľných častí obyvateľstva závislých od podpory štátu.

Európske voľby sa od parlamentných, regionálnych či komunálnych líšia i tým, že okrem hlasu pre konkrétnu stranu a kandidáta volič svojím výberom podporuje aj európsku stranu, teda stranu operujúcu na európskej úrovni a zastrešujúcu národné strany príbuzného zamerania.

Tri úrovne voľby (kandidát, národná a európska strana) ju síce môžu skomplikovať, hoci voličov rozhodujúcich sa podľa príslušnosti k frakcii v europarlamente zrejme nebude mnoho. Túto úroveň však netreba zanedbávať. Pohľad na hlasovania a vystúpenia slovenských reprezentantov v Bruseli, či už je reč o europoslancoch, alebo o podpredsedovi Európskej komisie Marošovi Šefčovičovi, napovedá, že línia európskej strany má pred domácou straníckou príslušnosťou neraz prednosť.

V májových voľbách sa budú karty rozdávať nanovo a bude sa hrať o veľa. Ťažiskovými témami európskej spolupráce pravdepodobne bude postoj voči Rusku, budú sa hľadať riešenia týkajúce sa migrácie, v závislosti od budúcoročných amerických prezidentských volieb môže pokračovať viacrozmerné odpútavanie sa od Spojených štátov a podpora vzniku spoločnej európskej obrany. S veľkým odstupom najdôležitejšou témou, ktorej nielen ako Európania budeme musieť kolektívne čeliť, však bude environmentálna katastrofa, ktorá sa ocitla na hranici odvrátiteľnosti. Veľká Británia a Írsko už vyhlásili stav environmentálnej pohotovosti. Nasledovať by ich mali i ďalšie jednotlivé štáty, ale najmä únia ako celok.

Ekologická kríza pred nás kladie požiadavku, ktorú nemožno nijako obísť: konať kolektívne a solidárne. Ak jej máme vyhovieť, musíme naliehavo hľadať alternatívy ku konzumnej ekonomike rastu, ktorá nie je kompatibilná s obmedzenými materiálnymi zdrojmi svetadielu, napokon ani planéty.

Aktuálne študentské protesty venované klimatickej zmene sú organizované v úzkej spolupráci naprieč rozličnými krajinami. To znamená, že v nasledujúcom období sa EÚ môže stať hlavným priestorom zrážky ekonomických záujmov najväčších znečisťovateľov a zápasu o budúcnosť najmladšej generácie Európanov, ktorá tento boj vedie za nás všetkých.

Podporiť ich snahu starostlivým výberom vo voľbách do Európskeho parlamentu je iba malou časťou zápasu, ktorého cieľom nie je nič menšie ako naše prežitie. A to nielen ako európskej rodiny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Európska únia #klimatické zmeny #eurovoľby 2019 #konzervatívne strany #sociálne otázky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku