Už túto sobotu nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu (EP). Význam tejto inštitúcie nie je slovenskou verejnosťou stále dostatočne docenený. Vidíme to na tradične nízkej volebnej účasti. V roku 2014 dosiahla len 13 %. Je to zvláštne, pretože podpora členstva v EÚ je na Slovensku pomerne vysoká a pohybuje sa medzi 55 – 70 %.
Je to paradox. Jeho príčinou je azda to, že ľudia, ktorí sú v zásade spokojní s EÚ, necítia potrebu hlasovať. A tí skeptickejší si povedia, že ich hlas nezaváži. Oba tieto závery sú mylné a otvárajú dvere a priestor pre všelijaké politické novotvary, pre populistov, oportunistov i radikálov. Skrátka pre tých, ktorí robia veľa hluku, ale nošu nápadov majú prázdnu.
Europoslanci rozhodujú aj o nás
Chceme zmeniť tento prístup a motivovať našich občanov využiť svoje demokratické právo a zapojiť sa do tvorby novej podoby EP. A svojím spôsobom aj do tvorby budúcej Európy. Veď europoslanci rozhodujú o dôležitých veciach, ktoré sa týkajú nás všetkých. Áno, aj našich slobôd, ochrany a toho, čo bude mať Slovensko v „kešeni“. Parafrázujúc klasika: „Európa možno nie je dokonalá, ale je to najlepšie, čo v tejto chvíli máme.“
Niekto môže povedať, že jeho individuálny hlas a vôbec hlas Slovenska ako takého zavážia len málo. Ale sme presvedčení, že ak budeme mlčať, ak nebudeme pri rozhodovacom stole, ovplyvníme chod udalostí viac? Demokratický a spoločný charakter EÚ znamená, že aj väčšie a ekonomicky silnejšie štáty nás rešpektujú. A v záujme dosiahnutia konsenzu potrebujú náš hlas. Neviem a nechcem si predstaviť situáciu, že by sa v Európe obnovilo mocenské súperenie štátov, dominancia jednej či dvoch veľmocí, alebo by boli nastolené rôzne autoritárske režimy. Možno s menej slobodami, demokracie, bez rešpektu. Kde by sa opäť rozhodovalo „o nás bez nás“. Preto platí, že kto nechodí voliť, necháva ostatných, aby rozhodovali zaňho.
Spolupráca v únii čelí viacerým výzvam
Tohtoročné voľby do EP prebiehajú v pomerne dynamických časoch, v ktorých zánik súčasného, pre nás veľmi výhodného, európskeho usporiadania nie je pre časť politického establishmentu nepredstaviteľný. Už dlhší čas čelí európska spolupráca rôznym výzvam, ktoré spochybňujú dôveru občanov v európsky projekt, jeho hodnoty a význam. Rastú obavy o bezpečnosť aj sociálnu stabilitu.
Nezvládnutý imigračný tok v roku 2015 túto neistotu len vygradoval. Mení sa medzinárodné prostredie, ako aj vzťahy medzi veľmocami, cítime nárast moci Číny, ruské pokusy o zmenu vlastného mocenského statusu, ako aj isté napätia vo vzťahu s USA – naším najväčším demokratickým spojencom a partnerom. Takisto je spochybňovaný význam medzinárodných organizácií i medzinárodného práva. Všetky tieto zmeny vyvolávajú pocity neistoty a ohrozenia, ktoré zneužívajú populisti a šíritelia antidemokratickej a antieurópskej propagandy.
Brexit – ak vôbec bude, ako prebehne?
Kombinácia oslabenia viery v európsku integráciu a hodnoty modernej demokracie, rastúcej frustrácie občanov a populistickej antieurópskej propagandy sa prejavila i vo výsledku britského referenda o vystúpení z EÚ v roku 2016. No aj takmer tri roky po hlasovaní pretrváva hlboké rozdelenie v samotnej britskej spoločnosti a sme svedkami neschopnosti britskej elity odchod vlastnej krajiny z EÚ skutočne realizovať bez toho, aby Britániu nepostihol ťažký ekonomický a politický otras.
Na britskom príklade dnes vidíme, aká vysoká je miera prepojenia medzi členskými štátmi a akú vysokú cenu môže mať odchod z EÚ. Dnes je brexitový chaos taký dokonalý, že vlastne ani nevieme, či brexit skutočne bude. Ak áno, tak kedy a akú bude mať podobu. V každom prípade by britský (nekontrolovaný) odchod bol pre EÚ citeľná strata. EÚ opustí významný členský štát s nezanedbateľnou ekonomickou, vojenskou i politickou silou. Štát, ktorý je členom NATO, BR OSN, G7…
No skutočnosť, že jeden z najvýznamnejších štátov únie aktivizoval článok 50 Zmluvy o Európskej únii a dal tak najavo svoju vôľu EÚ opustiť, prispela k výraznej vnútornej mobilizácii EÚ27, ale aj európskych inštitúcií. Únia sa dnes ocitla na križovatke a musí si ujasniť svoje budúce smerovanie. EÚ nie je len ekonomický projekt, má silné politické a hodnotové korene. Do popredia sa dostávajú aj otázky spoločnej zahraničnej politiky, obrany, vnútornej bezpečnosti, migrácie, klimatických zmien, podpory technologickej modernizácie, a tiež aj zrýchlenia socio-ekonomickej konvergencie a boja proti kybernetickým hrozbám, dezinformáciám a anti-EÚ propagande.
Voľby môžu zmeniť politickú mapu únie
Bude však doterajší právny a organizačno-inštitucionálny rámec EÚ postačovať aj v čase nových potrieb a výziev? Bude mať EÚ dostatok nástrojov a jej členské štáty politickú odvahu na realizáciu nových úloh a politík? To sú otázky, ktoré bude mať na stole aj Európsky parlament, ktorý vzíde z európskych volieb 25. mája.
Tie totiž môžu značne pozmeniť politickú mapu únie. Nový parlament bude zrejme politicky a ideovo roztrieštenejší, vzniknú nové frakcie, objavia sa noví lídri. To je v poriadku. Znepokojenie vyvoláva rast populistov, nacionalistov a radikálov ako istého antisystémového protestného vzdoru. Protest ako taký je tiež v poriadku, je súčasťou demokracie. Ale protest bez vízie, bez plánu B, je len zárodkom chaosu. Stále verím, že prevládne porozumenie spoločných európskych záujmov a pocitu zodpovednosti. Že rozum a cit nás privedú k volebným urnám.
Európsky projekt sa neustále prispôsobuje vývoju a novým realitám. EÚ musí reagovať na zmeny nálad a doterajších paradigiem a zmeniť aj niektoré svoje priority. Možno z veľkých ideologických a hodnotových vízií prejsť viac k riešeniu praktických problémov a k otázke, ako zvýšiť životnú úroveň obyvateľov, ako zrýchliť hospodársky rast a posilniť sociálnu spravodlivosť. Alebo ako integrovať (legálne a riadené toky) imigrantov, ktorí by mali rešpektovať európsky kultúrny model, ak chcú u nás žiť. A tiež, ako zastaviť nelegálnu a špekulatívnu migráciu, pašovanie ľudí z iných civilizačných oblastí. EÚ by však nemala, a objektívne ani nemôže, na svoje plecia prenášať riešenie všetkých svetových problémov, a už vôbec nie na úkor vlastných občanov.
Chceme jednotnú a prosperujúcu Európu
Pre našu budúcnosť je v každom prípade dôležité, aby si politické sily v EP, ktoré rozumejú hodnote a podstate (mierovej) európskej spolupráce, vrátane tých kritických zachovali väčšinu. Protestné hlasovanie má svoje čaro a možno samotný akt protestného hlasovania časti voličov prináša aj istú duševnú a emotívnu úľavu – koho si však zvolíme, ten nám bude vládnuť.
Pre našu budúcnosť je dôležité, aby si politické sily v EP, ktoré rozumejú hodnote a podstate mierovej európskej spolupráce, zachovali väčšinu. Namieste je obava, že nejaké „rozhádané panoptikum excentrikov“ nedokáže zabezpečiť stabilitu, význam a postavenie Európy vo svete.
Namieste je obava, že nejaké „rozhádané panoptikum excentrikov“ nedokáže zabezpečiť stabilitu, význam a postavenie Európy vo svete. Neporadí si s normálnym fungovaním medzinárodných obchodných vzťahov, vnútorného trhu, kohéznej a poľnohospodárskej politiky. Neprispeje k technologickej modernizácii. Nehovoriac o reálnom ohrození celoeurópskej (vrátane Slovenskej) bezpečnosti, slobôd, demokracie a vlády práva. Vari si myslíme, že oslabená Európa sa nestane ľahšou korisťou iných globálnych aktérov? Chceme k tomu jedným nevhodením hlasovacieho lístka do urny prispieť?
Je v našom národnom (aj individuálnom) záujme vidieť a mať Európsku úniu jednotnú a prosperujúcu. Na vrchole vedeckého a technického pokroku. Úniu v medzinárodnom meradle ekonomicky a technologicky konkurencieschopnú, no súčasne „zelenú“ a chrániacu životné prostredie. EÚ, ktorá si dokáže garantovať vlastnú vnútornú aj vonkajšiu bezpečnosť.
Poďme voliť, každý jeden hlas zaváži
Prajeme si EÚ, ktorá zohráva dôležitú globálnu úlohu vo svetovej politike vrátane obrany, na úrovni zodpovedajúcej jej ekonomickej moci. Úniu otvorenú medzinárodnej i susedskej spolupráci, prijímaniu nových členov a budovaniu strategických partnerstiev. Takú EÚ, ktorá zostáva spoločenstvom presadzujúcim hodnoty slobody, demokracie, ľudských práv, sociálnej solidarity a pokroku. Ktorá je vo svojej politike efektívna a demokratická, a nie byrokratická a nepružná. Naša EÚ musí byť solidárna dovnútra i navonok – nemôžeme predsa ignorovať problémy širšieho medzinárodného spoločenstva pri zápase s chudobou alebo s klimatickými zmenami.
Pre toto všetko je dôležité prísť 25. mája voliť. Potrebujeme predsa taký Európsky parlament, ktorý bude oporou našej slobody, bezpečnosti a prosperity. Voľme hlavou, srdcom aj nohami. Každý hlas má svoju váhu!