Ide tu iba o biznis?

V roku 1700 prijala Veľká Británia zákon o kaliku (kaliko, hustá nebielená bavlnená tkanina). Ten prakticky zakázal dovoz a neskôr aj predaj väčšiny bavlnených textílií. V tom čase dominovala na svetovom trhu s bavlnou India a tento akt ekonomického protekcionizmu ju dostal na kolená.

27.05.2019 17:00
debata (2)

Továrne v Manchestri mali trh, rozbehla sa priemyselná revolúcia a zvyšok je história. Rozdiel medzi malými a veľkými hráčmi spočíva v tom, že tí malí musia dodržiavať pravidlá. Veľkí si ich ohýbajú podľa potreby a ak sa to malým nepáči, tak ešte dostanú po ušiach. Globálna architektúra medzinárodného obchodu záležala po druhej svetovej vojne na dohode z Bretton Woods, ktorú prakticky diktovali Spojené štáty. V druhej polovici 20. storočia sa ustálil tzv. Washingtonský konsenzus vrcholiaci roku 1995 vytvorením Svetovej obchodnej organizácia (WTO). Voľný obchod, liberalizácia a privatizácia, ale najmä odbúravanie obchodných bariér.

Všetko bežalo, kým to vyhovovalo tvorcom konsenzu. Keď to prestalo vyhovovať, otvára sa nám cestu do minulosti. Karol Marx, ktorý postavil svoje dielo na štúdiu britského impéria, by asi na to použil svoj slávny výrok o tom, ako sa história opakuje – najprv ako tragédia, potom ako fraška. Ak to platí, čím je tá tragédia na obzore? Najpravdepodob­nejšie kombináciou starých a nových hrozieb. Tou starou je riziko vojny, tou pomerne novou zmena klímy.

Voľný obchod, liberalizácia a privatizácia, ale najmä odbúravanie obchodných bariér. Všetko bežalo, kým to vyhovovalo tvorcom konsenzu. Keď to prestalo vyhovovať, máme tu cestu do minulosti.

Vo svete, kde všetko so všetkým súvisí, let s prezidentom USA Donaldom Trumpom znamená polročný odklad taríf na dovoz áut. Zaplatíme ho nákupom drahšieho, ekologicky nezmyselne ťaženého a dopravovaného zemného plynu cez oceán. Môžeme sa utešovať, že je to lepšie, ako keby nás prinútil nakúpiť lietadlá s neovereným softvérom.

Amerika v prvom rade! Kombinácia politického a ekonomického nátlaku prináša ovocie. Zbrojovky idú na plný výkon. Krajiny ako Slovensko, ktoré šetria na verejných investíciách prehadzovaním všetkých použiteľných výdavkov na európske fondy, nasporili peniaze na stíhačky made in USA.

Nakoniec sa nájdu finančné prostriedky i na drahší zemný plyn. Ak aspoň časť ziskov presiakne do nižších poschodí spoločnosti, možno vyhrá Trump aj ďalšie voľby. Problém v geopolitike je ten, že vyhrané bitky môžu stáť v dlhodobejšom horizonte príliš veľa. Britské impérium je toho žiarivým príkladom.

Podnikateľ a v roku 2017 hlavný stratég Bieleho domu Steve Bannon hovorí o Trumpovom prezidentskom období ako o novom začiatku a novom svetovom poriadku, ktorý nebudú môcť ignorovať ani jeho nástupcovia. Nejde o žiadnu deviáciu, po ktorej príde návrat do „normálu“. Keď človek sleduje americké médiá, neubráni sa pocitu, že Bannon má pravdu.

Lenže tu nejde iba o biznis a nesledujeme soap (mydlovú) operu. Odvrátenou stranou nového šťastného svetového poriadku bude, že akceleruje zmenu klímy. Vojna o trhy nie je otázkou zmeny ekonomického modelu, ktorý nás vedie do slepej uličky. Nový poriadok má za cieľ ďalší rast, no s iným globálnym prerozdelením nadhodnoty a zisku. Nejde o to, čo sa vyrába a spotrebúva, ale kde sa to vyrába a kto má z toho zisk. Európska únia sa prezentuje ako svetový líder v oblasti boja proti zmene klímy, no keď dôjde na biznis, export našich áut ostáva posvätnou kravou.

Hydraulické štepenie pri ťažbe plynu v Severnej Amerike je podobné tomu, čo bude o chvíľu planéta robiť vo veľkom. Zohrievaním zeminy s vysokým obsahom organickej hmoty v permafroste a otepľovaním sa oceánov bude uvoľňovať do ovzdušia obrovské množstvo skleníkových plynov. Tie však nik nebude zachytávať, skvapalňovať alebo tlačiť do potrubia. Hádam sa to bude dať so zapnutou klimatizáciou v aute chvíľu vydržať. A potom? Po nás potopa.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatická zmena #voľný obchod #liberalizácia #klimatický dlh