Kríza alebo historický úpadok sociálnej demokracie?

Sociálna demokracia vyšla z volieb do Európskeho parlamentu (EP) výrazne oslabená a prestala byť dominantnou politickou silou. V mnohých krajinách (s výnimkou južného krídla EÚ), zaznamenala historické prepady. Ani konzervatívci však nemôžu byť spokojní, lebo takisto zaznamenali historický pokles.

31.05.2019 14:00
debata (5)

V Nemecku dosiahla SPD iba 15 %, vo Veľkej Británii labouristi 14 % a vo Francúzsku sa ľavica ocitla doslova v troskách. Malé rozštiepené strany získali od 2 do 6 %. Neuspeli ani populárni lídri radikálnej ľavice ako Mélenchon, Corbyn alebo nemecká ľavica. Česká sociálna demokracia sa vôbec nedostala do EP. V Maďarsku a Poľsku je ľavica tradične veľmi slabá a potáca sa na okraji politického spektra. Na úkor sociálnej demokracie uspeli zelení, hlavne v Nemecku, kde skončili druhí s vyše 20-percentnou podporou. Aj na Slovensku sa dostali do EP dvaja „zelení“ za koalíciu PS – Spolu.

Ide o dočasnú krízu sociálnej demokracie zapríčinenú hľadaním nových autentických lídrov a odklonením do stredu alebo o historický odchod do úzadia, pretože o jej myšlienky v novej dobe nie je záujem? Nahradia sociálnu demokraciu zelení?

Po ekonomickej kríze v roku 2008 vo svete začali rezonovať myšlienky prekarizovanej práce, nespravodlivého prerozdeľovania v prospech bohatých a vysokých ziskov nadnárodných korporácií. Noví lídri ako Sanders, Tsipras, Wagenknechtová, Corbyn a Mélenchon dávali nádej na novú politiku. Dnes sa zdá, že v Európe je všetko inak. Grécka Syriza, ktorá ako jediná z tohto kruhu vyhrala voľby, bola donútená robiť pravicové ekonomické reformy a v európskych voľbách ju porazili konzervatívci. Na druhej strane, zdaňovanie digitálnych firiem, boj proti daňovým rajom alebo požiadavky na sociálne bývanie prevzali zelení, liberáli, a čiastočne tiež konzervatívci. Klasickej ľavici zobrali vietor z plachiet.

Ekologické témy oslovujú mladšieho nepravicového voliča, ale môže ísť o nekritický pohľad. Zavedenie elektromobilov, zákaz jadrovej energie alebo meranie uhlíkovej stopy nezlepšia radikálne klímu na Zemi, pokiaľ adekvátne opatrenia neprijmú Spojené štáty, Čína a India. Malá Európa klímu na svete sama nezmení, iba stratí ekonomickú konkurencieschop­nosť. Ak chce ľudstvo znížiť znečisťovanie klímy, musí obmedziť ekonomický rast a nadmerný globálny obchod. To sú ľavicové témy.

Hlavný dôvod historického poklesu podpory ľavice sa objavil už v 90. rokoch, keď Bill Clinton, Tony Blair a Gerhard Schröder, inšpirovaní sociológom Anthonym Giddensom, vniesli do sociálnej demokracie liberálne ekonomické hodnoty a začali sa orientovať na mestského človeka a sociálne menšiny. Prestali si všímať väčšinového človeka práce. Sociálne témy sa stali spiatočníckymi. Z pracujúceho človeka sa stal ľudský kapitál pôsobiaci na trhu. Za svoj úspech či neúspech (osud) si môže každý sám. Zo socialistov sa stali liberáli.

Smer sa v snahe zastaviť pokles preferencií posunul ku konzervativizmu a k nacionalizmu. V konečnom dôsledku však neustále pretriasanie migrácie a národných otázok otvorilo priestor pre kotlebovcov.

Smer sa v snahe zastaviť pokles preferencií posunul ku konzervativizmu a k nacionalizmu. V konečnom dôsledku však neustále pretriasanie migrácie a národných otázok otvorilo priestor pre kotlebovcov. Oni iné témy v podstate ani nemajú. Pretože sú postavené na emocionálnej báze a ponúkajú jednoduché riešenia, môžu sa vyjadrovať „múdro“. Navyše, na rozdiel od sociálnych demokratov, zameraných na liberálne témy ako ochrana menšín, radikálni pravičiari všade v Európe ponúkajú aspoň slovne ľuďom práce základnú sociálnu sieť.

Riešením pre ľavicu na Slovensku je vrátiť sa k humanistickému internacionalizmu, ktorý je vlastný sociálnej demokracii. Zásadnými témami sa musia stať primerané odmeňovanie, sociálna pomoc v núdzi (nie poistenie), spravodlivé zdaňovanie, zákaz daňových rajov, bývanie za primeranú cenu, a pod. Ponechať riešenie bytovej otázky iba na trh je zradou ľavice. Nie je možné, aby sa ľudia museli kvôli bývaniu zadlžovať na 20–30 rokov a vynakladali na bývanie 40 % z príjmov. V európskych metropolách už si obyčajný človek nemôže dovoliť bývať v širšom centre.

Aký vzdelávací systém chceme mať v 21. storočí? Akú modernú alternatívu ponúka sociálna demokracia? Na Slovensku žiadnu, pretože školstvo patrí SNS. Podobne je to i s poľnohospo­dárstvom. Ako si Smer predstavuje fungovanie slovenského zdravotníctva? Má iba politiku hasenia požiarov, a vždy s oneskorením. Smer ani po dvadsiatich rokoch nemá expertov na zdravotníctvo a najíma si externistov. Ako chcú získať ľudí? Kto by horel za „pragmatické“ riešenia? Kto by volil ľavicu? Ľudia potrebujú alternatívu k mainstreamovému ekonomickému liberalizmu. Tú im čiastočne ponúkajú zelení a žiaľ rétoricky radikálna a extrémna pravica.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Zelení #Smer #ľavica #sociálna demokracia #kotlebovci #voľby do Európskeho parlamentu
Flowers