Tento málo zrozumiteľný názov komisia použila zrejme zámerne, aby sa aspoň v názve vyhla inému, ktorý by mohol pripomenúť kontroverzné rokovania o regulačnej spolupráci v zmluve o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve známej pod skratkou TTIP.
V spoločnom vyhlásení dvoch predstaviteľov – Donalda Trumpa a Jeana-Clauda Junckera – z augusta minulého roka sa však hovorí o troch nulách: o nulových clách, o nulových netarifných prekážkach a o nulových dotáciách pre tovary mimo automobilového priemyslu. Najdôležitejšiu netarifnú prekážku predstavujú regulačné obmedzenia. Riziká, že zmluva „o posudzovaní zhody“ povedie k „nulovým regulačným obmedzeniam“, inými slovami k regulačnému dumpingu v Európskej únii, sú opäť na stole.
Prečo na Air Force One?
Prezident Trump pozval komisára pre Energetickú úniu a podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča na obhliadku exportného terminálu Cameron LNG v Hackberry (štát Louisiana). Ponúkol mu na prevoz svoje lietadlo Air Force One. Nie bezdôvodne. Z tohto terminálu sa v druhom polroku 2019 majú exportovať prvé dodávky skvapalneného plynu do Európy.
Odoberaním bridlicového plynu zo Spojených štátov sa Európska únia dostáva do rozporu so svojimi klimatickým záväzkami.
Podľa agentúry Reuters sa USA stávajú tretím najdôležitejším exportérom skvapalneného plynu, hoci pred desiatimi rokmi boli ešte jeho čistým importérom. Bezprecedentný nárast exportu iba v priebehu necelých troch rokov je výsledkom toho, že Američania spustili ťažbu tzv. bridlicového plynu, na čo používajú horizontálne vŕtanie a frakčné štiepenie zvané tiež frakovanie. Začali preto produkovať viac, ako potrebujú.
V spomínanom spoločnom vyhlásení vyjadrila EÚ záväzok zvýšiť dovoz amerického plynu. Vyjadrila tak úmysel ísť v ústrety záujmom USA. Podľa Ševčoviča dovoz amerického skvapalneného plynu je však aj v záujme únie, ktorá chce diverzifikovať dovoz plynu a zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť. EÚ svoj záväzok začala hneď plniť. Do konca tohtoročného apríla sa zvýšil dovoz skvapalneného plynu z USA do Európy o 272 percent!
Plyn z Poľska do Veľkých Kapušian
Nielen to. Komisia schválila štátnu pomoc pre poľský plán na zvýšenie kapacity LNG terminálu vo Świnoujści a poľský LNG projekt získal z Európskeho regionálneho a rozvojového fondu a Kohézneho fondu až 128 miliónov eur. Očakáva sa, že prepojenie s terminálom vo Świnoujści a slovenskými Veľkými Kapušanmi, ktoré tiež financuje únia, bude hotové do dvoch rokov. Plyn z USA bude k dispozícii i pre nás.
Pri schvaľovaní dvoch rokovacích mandátov Európska rada však zopakovala svoj záväzok plniť zmluvu o boji proti klimatickým zmenám. A tu vzniká problém. Ak pri frakovaní, ktoré v mnohých štátoch zakázali, dochádza k uvoľňovaniu do ovzdušia metánu – plynu, ktorý je násobne toxickejší ako CO2 – odoberaním bridlicového plynu zo Spojených štátov sa EÚ dostáva do rozporu so svojimi klimatickým záväzkami. Mali by si to povšimnúť aj nasledovníci švédskej školáčky Grety Thunbergovej, ktorí demonštrujú na námestiach viacerých európskych miest.
V roku 2017 Kongres USA schválil zákon v skratke CAATSA, ktorý zavádza sankcie na Rusko, Severnú Kóreu a Irán. Jeho súčasťou je tzv. akt o bránení sa ruskému vplyvu v Európe a v Eurázii. V ňom sa americké ministerstvo zahraničných vecí zaväzuje spolupracovať s vládou Ukrajiny pri zvyšovaní jej energetickej bezpečnosti.
Vo svojej rozhorčenej kritike projektu Nord Stream 2, ktorý má dopravovať ruský plyn z Jamalu do Nemecka, sa washingtonská administratíva odvoláva na tento zákon. Je toho názoru, že pre Ukrajinu bude znamenať výpadok príjmov za tranzit ruského plynu do Európy.
Exteritorialita a zastrašovanie
Nord Stream 2 opakovane kritizoval Trump, pričom obviňoval Nemecko, že sa stáva rukojemníkom Moskvy, a požadoval jeho zastavenie. Varovania pred sankciami sa ušli firmám zapojeným do jeho výstavby od veľvyslanca USA v Nemecku Richarda Grenella. Americký veľvyslanec v Holandsku Pete Hoekstra zase vyzval tamojšiu vládu, aby od účasti na projekte plynovodu Nord Stream 2 odstúpila.
Napokon i Snemovňa reprezentantov Kongresu USA schválila rezolúciu, ktorá odmieta projekt Ruskom podporovaného plynovodu Nord Stream 2. Podľa rezolúcie ide o „drastický krok späť pre energetickú bezpečnosť Európy a záujmy USA“. Európske vlády vyzýva, aby tento plynovod odmietli.
Na toto rozširovanie princípu exteritoriality, keď sa americké právo chce uplatňovať za hranicami Spojených štátov, a tie hrozia nespolupracujúcim sankčnými opatreniami, zareagovala predsedníčka CDU Annegret Krampová-Karrenbauerová jeho odmietnutím. Vyzvala firmy, ktoré sa podieľajú na výstavbe Nord Stream 2, aby sa v žiadnom prípade nedali zastrašovať.