Zákon by mal totiž spustiť zálohovanie obalov už od roku 2020. Slovensko bude tak prvá krajina v stredoeurópskom priestore, ktorá zavedie takéto zálohovanie. Za akú cenu však získame primát?
Navrhovaný zákon má ambíciu zálohovaním získať pre recykláciu až 95 percent predaných PET fliaš. Tento zámer sa opiera aj o závery a odporúčania štúdie Inštitútu environmentálnej politiky. Tá však, žiaľ, nebola úplne presvedčivá a jej podklady často neboli spoľahlivé. Zo štúdie vychádzajú i návrhy záloh – 0,12 eura za PET fľašu a 0,10 eura za kovový obal.
Legislatívny návrh sa opiera okrem iného aj o stanoviská organizácií rybárov, turistov, poľnohospodárov. („Nezabúdajú“ náhodou práve aj ich členovia tieto obaly v prírode, pri riekach či jazerách?)
Podkladom sa stali i výsledky agentúrneho prieskumu na vzorke vyše tisíc respondentov, ktorí so zálohovaním zväčša vyjadrili súhlas. Je pri takej závažnej veci názor ani nie tisícky ľudí relevantný? Pre envirorezort asi áno… Je čudné, že pri príprave zákona sa nezohľadnili pripomienky obchodníkov, výrobcov nápojov, recyklačných združení a ďalších zainteresovaných organizácií.
Ak sa naplní zámer envirorezortu, zo separovaného zberu vypadne 95 percent lukratívneho odpadu, ktorý obciam výdatne zlepšoval odpadovú ekonomiku.
Projekt zákona ráta s výnimkami. Zálohovanie by nemalo byť povinné pre predajne s plochou menšou než 300 štvorcových metrov. Vie rezort, koľko ich je, aký ony predstavujú podiel na celkovom predaji nápojov? Všetky fľaše sa majú označovať špeciálnym EAN kódom. Kto ho bude dávať? Ak výrobca nápojov, vyskytnú sa problémy s distribúciou pre predajne bez vyberania záloh, či s vrátením nezálohovaných, ale kódom označených obalov.
Zákon nehovorí ani o tom, či jeho realizáciu finančne pokryje výrobca nápojov, fliaš, obchod, alebo to v drahších nápojoch zaplatia občania. Pritom náklady nebudú malé. Ak sa získa 95 percent všetkých PET fliaš, kde sa budú recyklovať? Na toto množstvo totiž dosiaľ nie sú kapacity.
Z dokumentu tiež nie je jasné, ako sa zálohovanie obalov prejaví na koncepcii odpadového hospodárstva, na separovanom zbere, na jeho ekonomike, poplatkoch občanov za odpad. Ak sa naplní zámer rezortu, zo separovaného zberu vypadne 95 percent lukratívneho odpadu, ktorý sa dobre predával na recykláciu a obciam výdatne zlepšoval odpadovú ekonomiku.
Keď parlament roku 2015 prijal zákon o odpadoch, jeho autori ho prezentovali ako moderný európsky zákon, ktorý o. i. chcel motivovať občanov, že ak budú viac a lepšie triediť, budú za odpad menej platiť.
Nedávno Najvyšší kontrolný úrad zverejnil správu o preverovaní cieľov v separovanom zbere – vytriediť v budúcom roku 60 percent odpadov. V správe sa konštatuje, že napriek zlepšeniu sa nedarí plniť tento zámer, ale aj to, že občania zapojení do separovaného zberu neplatia za odpad menej.
Správa NKÚ vyčíta veľa chýb obciam, nedostatkov pri separovanom zbere. Napríklad to, že z vlastného rozpočtu doplácajú na nakladanie s odpadom, pritom za to by mali platiť občania. Táto substitúcia obce reálne bráni naplniť hlavnú myšlienku zákona: „Čím viac vytriediš, tým menej zaplatíš.“
Previerka NKÚ sa zamerala na problematiku separovaného zberu, preto v správe chýba hodnotenie zodpovednosti a povinností príslušných výrobcov. Absentuje analýza, ako sa oni postarali o „hrob“ zvyšku svojej produkcie, aby občania, ak ho dobre vytriedia, nemuseli viac platiť. To bude vysoko aktuálne i po spustení zálohovania nápojových obalov. Ich doterajší dobre zavedený zber držal v mnohých obciach ekonomiku separovaného zberu nad červenými číslami.