Napríklad: Každý, kto chce použiť aplikáciu akéhokoľvek internetového vyhľadávača, napríklad Googlu, musí dať súhlas s využitím údajov, ktoré o nás bude zhromažďovať. Len po tom, čo náš súhlas „dobrovoľne“ udelíme, môžeme pokračovať ďalej. Lenže s čím vlastne súhlasíme? S tým, že údaje o nás budú zaznamenané, uskladňované, spracovávané a následne niekomu predané. Komu a za akú cenu, nás však nikto neinformuje.
Informácie o sebe darujeme „neznámym obdarovaným“ pri každom jednom kliku v našich mobilných zariadeniach, tabletoch či počítačoch, pri každom jednom nákupe cez internet. Pozrime sa napríklad na Gmail, elektronickú poštu napojenú na Google. Gmail je zadarmo, no Google si vyhradzuje právo registrovať a ukladať komunikáciu medzi jeho používateľmi za účelom skúmať reklamné stratégie a zasielať jeho užívateľom personalizovanú reklamu. To je tak, akoby poštárka otvárala každú našu poštovú zásielku, podrobne si ju preštudovala a dala za nás odpoveď na každú otázku v nej vyslovenú či predpokladanú. Nielen adresátovi, ale aj píšucemu. A keď už im, tak aj celým ich rodinám. Ba čo viac, navrhla by im aj riešenia a dala ďalšie otázky.
Ak sa niekto zmocní našich osobných údajov, získa kľúč k ovplyvneniu nášho ďalšieho života. Treba si preto uvedomiť, že stačí tak málo – vyplniť údaje pri internetovej kúpe topánok či letenky. Presne tento klik raz môže rozhodnúť o tom, že kreditnou kartou pána XY dôjde ku kúpe pedofilného materiálu alebo zneužitím identity pani Júlie k plánovaniu teroristického útoku.
Taká sociálna sieť Facebook je vlastníkom dát, osobných a citlivých údajov, fotiek, videí a profilov viac ako dvoch miliárd osôb. Cambridgeská univerzita spolu s Microsoftom urobila výskum na vzorke 58-tisíc Američanov, užívateľov facebooku, ktorého cieľom bolo vypátrať reálnu osobu a jej osobnostné charakteristiky len z profilu, ktorý má na facebooku. Skúmali komentáre, ktoré publikuje na tejto sociálnej sieti, jej „like“, priateľstvá, záujmy, miesta, ktoré navštevuje…
Analyzovaním zozbieraných informácií v týchto profiloch boli vedci schopní s presnosťou určiť politické preferencie až u 85 % skúmaných osôb. Až u 95 % skúmaných osôb boli schopní presne identifikovať, či ide o černocha alebo belocha. S presnosťou vedeli identifikovať, či ide o profil homosexuála alebo nie. Namieste je preto otázka: Vedeli osoby, ktorých profily skúmali, že sú zapojené do tohto pokusu? Vedeli, že vedci vnikli do ich súkromia a študovali ho? Ako bude naložené s týmito informáciami? Zamyslime sa nad tým, čo sa môže stať, ak tieto údaje budú využité nielen na marketing, ale povedzme na sociálnu kontrolu, politické ciele, sledovanie či manipuláciu osôb.
Nehovoriac o tom, že ochrana našich údajov je absolútne nepostačujúca a ponechaná kompletne v rukách súkromných internetových spoločností. Mnohí si iste pamätajú na škandál spôsobený kybernetickým útokom na facebook 28. septembra minulého roka, keď bolo napadnutých viac ako 30 miliónov užívateľov tejto siete. Podľa britského denníka The Independent, to, k čomu krádežou týchto dát došlo, môže mať nepredstaviteľné následky. Je nutné si uvedomiť, že internet je priestorom, kde prekvitá čierny trh. Prostredníctvom neho sa predávajú zbrane, drogy, pedofilný pornografický materiál a obchoduje sa s ľuďmi.
Ak sa niekto zmocní našich osobných údajov, a v tomto prípade došlo aj k úniku citlivých údajov, ako napríklad „tokenov“ (teda digitálnych kľúčov k nami využívaným internetovým službám), tak získa kľúč k ovplyvneniu nášho ďalšieho života. Treba si preto uvedomiť, že stačí tak málo – vyplniť údaje pri internetovej kúpe topánok či letenky. Presne tento klik raz môže rozhodnúť o tom, že kreditnou kartou pána XY dôjde ku kúpe pedofilného materiálu alebo zneužitím identity pani Júlie k plánovaniu teroristického útoku.
Aká je vlastne cena našej identity na čiernom trhu s dátami? Podľa cenníka z Dark webu naše osobné údaje na facebooku majú hodnotu od 2 do 12 dolárov. Celý náš digitálny život stojí na čiernom trhu asi 600 eur. No pokiaľ sa kyberkriminálnik dostane ku kompletnému balíku informácií o nás, teda nielen k našim osobným údajom, ale aj k číslam našich kreditných kariet, bankových účtov, vstupných údajov do našich súkromných kont, tak tu už cena za takýto „zlatý balík“ narastie na zhruba 850 eur. A ako sa za ne platí? Ako inak, bitcoinmi.
Čo za takéto zneužitie nášho profilu postihne firmu Facebook? Za porušenie ochrany našich údajov riskuje zo strany EÚ pokutu vo výške asi 1,63 mld. dolárov. Len na porovnanie, táto sociálna sieť za 3 mesiace zarobí 7 mld. dolárov.
Z tohto je zrejmé, že žiaden zákon, nariadenie či opatrenie nikoho neochráni pred tým, aby sa z neho nestal lacný obchodný artikel. Začať by sme mali sami od seba a uvedomiť si, že používaním našich digitálnych zariadení vstupujeme do sídiel súkromných spoločností. Aj keď je nám tam fajn, pretože sa virtuálne stretneme s našimi priateľmi, môžeme tam pohodlne nakúpiť a dozvedieť sa veľa noviniek, zadarmo to nie je. Tou cenou sme my.