Daňové balíčky ako telenovely

17.06.2019 09:00

Daňové balíčky sa ponúkajú ako lacné telenovely. Žiaľ, iba ich dôsledky nie sú také lacné. To, že z nich rady pre rozpočtovú zodpovednosť majú nočnú moru, nie je až také vážne, keby ich nesprevádzali dobrovoľné alebo vynútené výdavkové škrty, napríklad na sociálnu starostlivosť, školstvo či zdravotníctvo.

A keby neprehlbovali škodlivú daňovú súťaž ku dnu alebo neviedli k sťahovaniu daní do daňových rajov.

Pokušenie Matea Salviniho

Taliansky vicepremiér, minister vnútra a predseda strany Liga v jednej osobe – Mateo Salvini – si výsledkami v európskych voľbách posilnil pozíciu na domácej politickej scéne a nepochybne ju bude chcieť využiť. V parlamentných voľbách jeho vlajkovou loďou bola popri protiimigračnej a protieurópskej rétorike rovná daň. Ktovie, čo mu zdvojnásobilo hlasy v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami a vydláždilo cestu do vlády: odpor voči imigrantom alebo zámer zaviesť rovnú daň?

Keď v kampani do Bundestagu v roku 2005 ešte dva týždne pred voľbami CDU/CSU viedla pred sociálnymi demokratmi o 12 percentuálnych bodov, debata o rovnej dani, ktorej propagátorom bol tieňový minister financií Paul Kirchhof, mala za následok, že sa náskok CDU/CSU pred SPD prepadol na menej ako jeden bod.

Pretože by budúce vlády najpravdepodob­nejšie znižovali sociálne výdavky, sotva sa dá koaličný daňový balíček nazvať sociálnym.

Hoci Kirchhofova rovná daň nebola úplne „rovná“, nemecká spoločnosť odmietla akékoľvek experimentovanie, ktoré by oklieštilo progresívne zdaňovanie. Z rovnej dane by profitovali iba tí, čo dosahujú najvyššie príjmy a výpadky z rozpočtu odhadované ročne na 20 miliárd eur by sa odrazili na podfinancovaní sociálneho štátu.

Salvini chcel pôvodne presadiť 15-percentnú rovnú daň iba pre rodiny s príjmom do 50-tisíc eur ročne. Toto opatrenie by sa dotklo asi 35 miliónov daňovníkov. Jeho nový návrh z konca mája je však už ambicióznejší. Rozhodol sa presadzovať dvojúrovňovú rovnú daň (fakticky ju máme dnes aj my): 15-percentnú daň do príjmov 80-tisíc eur ročne a 20-percentnú nad túto hranicu.

Podľahli neoliberálnej rétorike

Ak sa Salviniho rovná daň presadí, bude Taliansko prvým západoeurópskym štátom s rovnou daňou. Viktor Orbán, ktorý 15-percentnú rovnú daň zaviedol roku 2016, bude mať k nemu ešte bližšie. A zaradí sa medzi štáty Európskej únie bývalého sovietskeho tábora, ktoré podľahli neoliberálnej rétorike o zázračnej rovnej dani a ku ktorým okrem Maďarska patrí aj Bulharsko, Rumunsko, Estónsko, Litva a Slovensko, ktoré však nemá rovnú, ale kvázirovnú daň.

Podľa Ligy bude Taliansko tento experiment stáť ročne 30 miliárd eur, podľa tamojšieho ministerstva financií až takmer dvojnásobok. Aké výpadky z rozpočtov znamená rovná daň každým rokom inde, kde ju majú už roky, sa dá domyslieť. A jej dôsledky na spoločnosť, na mieru nerovností a podobne sú dobre známe pre každého, kto nepodlieha sebaklamu.

Maďarský premiér môže byť pre Salviniho a jemu podobných „príkladom“ aj pri podnikovej dani. Od roku 2016 majú naši južní susedia 9-percentnú daň pre firmy – najnižšiu v únii. Trumpova daňová reforma znížila daň pre firmy „iba“ na 21 percent. Prezident Donald Trump podpísal daňový balíček v hodnote pol druha bilióna dolárov 22. decembra 2017.

Čakalo sa, že vianočný dar pre korporácie bude znamenať dlhodobú podporu amerického rastu. Je však pravdepodobné, že ekonomický stimul bude mať kratšie trvanie, ale diera v rozpočte pretrvá.

Sociálny či antisociálny?

Ako v dobrej telenovele až ku koncu sa všetko rozuzlí. Ešte dnes preto nevieme povedať, ako skončí Dankov daňový balíček umocnený stranou Most-Híd. SNS pôvodne navrhla zníženie dane pre podniky o 6 bodov na 15 percent, ale by pristala i na dve sadzby daní 15 a 21 percent podľa výšky obratu. Okrem toho by rada zaviedla na všetky potraviny 10-percentnú DPH.

Tento druhý návrh by mohol prospieť spotrebiteľom, keby sa zníženie dane odrazilo v nižších cenách. Žiaľ, tzv. elasticita cien nadol sa akosi u nás neriadi logikou navrhovateľa. Máme s tým už dosť skúseností.

Most-Híd chce zase zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka a rovnaké zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) postupne v rokoch 2020 a 2021. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RZZ) prepočítala, že toto opatrenie by v budúcom roku zvýšilo príjmy štátneho rozpočtu o 13 miliónov eur, no, naopak, znížilo príjmy samospráv o 149 miliónov.

Neprekvapuje, že tento návrh primátorov a starostov musel znepokojiť a bijú na poplach. Zníženie dane z príjmov právnických osôb na 15 percent by podľa RZZ znamenal v rokoch 2020 až 2022 výpadok v rozpočte 2,5 miliardy eur a zníženie DPH na potraviny za rovnaké obdobie 1,2 miliardy.

To, že by sa záväzok vyrovnaného rozpočtu bez dodatočného znižovania výdavkov celkom nedodržal, by nebolo až také zlé. Škodlivými sa tieto návrhy stanú, keď budúce vlády budú o tieto výpadky na príjmoch alikvotne znižovať výdavky. A pretože najpravdepodob­nejšie by znižovali sociálne výdavky, sotva sa dá koaličný daňový balíček nazvať sociálnym.

Naozaj, podpísala by daňový balíček nová prezidentka?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#sociálny štát #Donald Trump #Mateo Salvini #Paul Kirchhof #daňový balíček
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku