Nič nenasvedčuje, že by boli opodstatnené vyhlásenia o údajných problémoch s voličskými preukazmi. Jednotlivé miestne ťažkosti typu „únosu“ urny z volebnej miestnosti občanom pod silným vplyvom alkoholu ostávajú s odstupom niekoľkých mesiacov úsmevnými príhodami.
Volebné systémy, čiže spôsob prepočtu hlasov na získané mandáty, prispievajú vďaka svojej jednoduchosti k všeobecnej zrozumiteľnosti volieb a legitimite ich výsledkov. Súdny prieskum iniciovaný stranou či kandidátom nespochybňuje samotný volebný systém, ale správanie kandidáta a riešenie čiastkového, asi neopakovateľného problému.
Voľby sú o dodržiavaní pravidiel, teda najmä o ich nadradení volebnému úspechu. Ich korektný priebeh sa pokladá za dôležitejší ako to, kto v nich (ne)uspel. Je šťastím súčasného slovenského straníckeho spektra, že v Národnej rade ani blízko päťpercentného prahu pre vstup do nej niet politickej strany či kandidáta, ktorých zastavenie alebo presadenie by morálno-politicky ospravedlňovalo porušenie zákonných pravidiel politického súperenia.
Na diskusiu o zásadných zmenách volebného systému alebo úpravy kampane nie je vhodná doba, lebo ani nie o desať mesiacov budú parlamentné voľby.
Slabou stránkou súčasnej právnej úpravy je regulácia volebnej kampane vo virtuálnom svete internetu a zvlášť v sociálnych sieťach. Zákon vychádza z dlhodobých skúseností volebnej súťaže prostredníctvom letákov, bilbordov, zhromaždení, tlačených médií, rozhlasu a televízie, pre ktorú stanovuje v zásade rozumné a presaditeľné, čiže aspoň čiastočne i kontrolovateľné pravidlá.
Volebné orgány sa pokúšajú o ich uplatnenie i vo virtuálnom svete, ktorý však len zdanlivo kopíruje ten reálny. Aj porušenia pravidiel vedenia kampane prostredníctvom internetu a sociálnych sietí sa už darí v jednotlivých prípadoch preukázať, lebo i tu sa prelamuje škrupina anonymity. Je stále ťažšie využiť priamo v kampani veľké „čierne peniaze“, no sústredená podpora či likvidácia niektorých politikov a strán masmédiami a v prostredí internetu vzbudzuje otázku o svojej nezištnosti.
Skúsenosti z päťročného uplatňovania právnej úpravy volieb a financovania politiky umožňujú úvahu o jej čiastočných vylepšeniach. Napríklad rozličné počítanie tzv. predvolebného moratória, čiže dvojdňovej lehoty, keď sa zakazuje volebná kampaň a zverejňovanie informácií o kandidujúcich subjektoch pre kandidátov a masmédiá, predstavuje zbytočnú pascu, do ktorej neraz padli aj tí, čo nechceli porušiť zákon.
Prospelo by aj sústredenie kontrolných a sankčných právomocí v rukách jedného orgánu. Zákon by mal viac počítať s dobrovoľnou bezplatnou činnosťou členov politických strán pri ich propagácii. Samostatné pravidlá si vyžiada kampaň vo virtuálnom svete.
Na diskusiu o zásadných zmenách volebného systému alebo úpravy kampane však nie je vhodná doba, lebo ani nie o desať mesiacov budú parlamentné voľby. Meniť pravidlá hry v čase, keď sa už prostriedky vynaložené na politickú reklamu začínajú započítavať do finančných limitov strán na predvolebnú kampaň, by bolo nefér.
Rubom rozprávania o volebnom systéme a kampani je naštrbenie dôvery vo voľby, ktorá patrí k oporám a predpokladom demokracie. Vo fungujúcej demokracii sa súperí podľa pravidiel, a nie o pravidlá súperenia.
Prvou otázkou je, či vôbec treba ich zmenu, lebo očarenie slovami reforma a zmena predstavuje nebezpečenstvo. Jej zodpovedanie sa stane aktuálnym najskôr o rok, keď budú do ďalších – komunálnych volieb ostávať asi dva roky.