Ekologické strany preto razia heslo: „Európa bude buď zelená, alebo nebude vôbec.“ Treba preto počítať s rastúcou migráciou, ktorá je však len symptómom, pričom príčina tohto javu je v rastúcom globálnom otepľovaní. To vytvára čoraz neznesiteľnejšie životné podmienky na čoraz väčšom území sveta, čo potom vedie k nebývalej migrácii. Napriek tomu sa však nájdu vlády, ako je tá Orbánova v Maďarsku, ktoré vyhrávajú voľby vďaka masívnemu zastrašovaniu voličstva vládnou propagandou založenou na obavách z medzinárodnej migrácie.
Riešenie migračnej krízy vidí Maas v globálnom postupe proti jej bezpečnostno-politickým následkom. Tie už výrazne prerastajú len číro ekologické obavy. V tropických a subtropických oblastiach sveta už zmeny klímy bezprostredne ohrozujú mier a bezpečnosť tamojších štátov. Nemecko mieni v otázke klímy užšie spolupracovať s ďalšími štátmi a v záujme prevencie klimatických katastrof zriadi „systémy skorého varovania“. Tie majú umožniť včasné zaregistrovanie klimatických hrozieb a účinné odvracanie ich možných následkov.
Nemecko, podľa Maasa, považuje za potrebné vypracovať väčšie množstvo precíznejších vedeckých analýz o jednotlivých aspektoch klimatických zmien, najmä s ohľadom na ich dosah na domácu i medzinárodnú bezpečnosť. V tejto súvislosti poukázal na nutnosť zlepšenia akcieschopnosti OSN v oblasti klimatických zmien. Maas preto navrhuje zaradiť otázky medzinárodnej bezpečnosti, mieru a klímy do jedného spoločného balíka, čo by mohlo zvýšiť účinnosť opatrení medzinárodných fór a organizácií v boji proti negatívnym následkom klimatických zmien. Ako príklad spomenul problémy s produkciou potravín v štátoch Afriky, krízové momenty v dôsledku nedostatku vody, úpadku poľnohospodárskej výroby, ako aj rastúce napätie spôsobené týmito javmi v celých regiónoch.
Treba zdôrazniť, že aj keď príval utečencov a migrácia sú v prvom rade dôsledkom klimatických zmien, ich nebezpečenstvo spočíva v tom, že majú negatívny potenciál zhoršovania medzinárodných krízových javov. Zmeny klímy predstavujú zahraničnopolitické, ako aj bezpečnostno-politické hrozby, keďže zosilňujú existujúce medzinárodné konflikty a zvyšujú napätie v politicky už beztak nestabilných oblastiach sveta.
Zmeny klímy predstavujú zahraničnopolitické, ako aj bezpečnostno-politické hrozby, keďže zosilňujú existujúce medzinárodné konflikty a zvyšujú napätie v politicky už beztak nestabilných oblastiach sveta.
Hoci prvé medzinárodné ohlasy na návrhy Nemecka k otázkam klimatických zmien sú pozitívne, niektoré krajiny ako napríklad USA, Maďarsko či Taliansko sa k nim stavajú skôr rezervovane. Napríklad šéf maďarskej diplomacie Péter Szíjártó sa ľudom snaží vsugerovať, že najväčšou hrozbou pre obyvateľov jeho krajiny je migrácia, ktorá predstavuje okamžité ohrozenie životných podmienok každého občana.
Aj maďarský premiér Viktor Orbán sa vo svojich vystúpeniach snažil bagatelizovať problematiku klimatických zmien, označujúc tieto otázky za „triky zelených politických strán Georgea Sorosa“, ktoré údajne majú za cieľ odvedenie pozornosti od hrozieb migrácie…
Asi nikoho neprekvapuje, že podobný prístup zvolil aj americký prezident Donald Trump. Šéf Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) Andrew Wheeler, ktorého americké médiá označujú za „Trumpovho človeka“, nedávno vo svojom vystúpení okrem iného uviedol: „Médiá nerobia dobrú službu americkej verejnosti a politike, pretože neinformujú dostatočne o pokroku, ktorý národ dosiahol (v oblasti ochrany životného prostredia).“
Naopak, podľa najnovšieho prieskumu agentúry Gallup „rastúci počet Američanov je presvedčených, že médiá nedostatočne pokrývajú otázky týkajúce sa globálneho oteplenia“. Zdá sa, že naliehavosť klimatických zmien oveľa viac chápu „bežní občania“ ako niektorí politickí lídri.