Zdalo by sa, že tento racionálny krok nebol ničím zvláštny. A predsa ide o výročie významné i v širšom kontexte a stojí za to priblížiť si udalosti, ktoré mu predchádzali, i tie, čo nasledovali.
V roku 2009 bol Gazprom nútený na dva týždne zastaviť Slovensku dodávky zemného plynu. Ukrajina totiž značnú časť z tejto komodity určenej pre členské krajiny Európskej únie zadržala pre seba. Centrálny dodávateľ, ktorý dom zásoboval teplom a teplou vodou, používal na ich produkciu práve plyn. Okrem spochybnenia spoľahlivosti dodávok vyvolávala u jeho obyvateľov pocit ohrozenia aj cenová politika teplárov, respektíve Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Panelový dom podobne ako mnoho ďalších bol už v tom čase niekoľko rokov zateplený a dodávateľ tepla s nevôľou niesol fakt, že sa jeho odber znížil. Aby zmiernil pokles zisku, dvíhal ceny, čo odôvodňoval nárastom podielu fixných nákladov. Za tejto situácie začala dozrievať v hlavách vlastníkov bytov idea samozásobovať sa energiami, ktoré by veľký dom zbavilo závislosti od externých hrozieb.
Rozhodnutie vlastníkov bytov skončiť od centrálneho dodávateľa odber tepla a prevziať kontrolu nad ním do svojich rúk bolo výsledkom diskusií na domových schôdzach.
Rozhodnutie vlastníkov bytov skončiť od centrálneho dodávateľa odber tepla a prevziať kontrolu nad ním do svojich rúk bolo výsledkom diskusií na domových schôdzach. Tak trochu pripomínali búrlivé zasadanie parlamentu počas rozpravy o štátnom rozpočte. Vlastníci „ekológovia“ lobovali za odchod od spaľovania fosílnych palív a za tie považovali aj zemný plyn. Vlastníci „štátnici“ považovali energetickú závislosť od monopolného dodávateľa za hrozbu a kládli dôraz na energetickú bezpečnosť.
Výraznú časť vlastníkov predstavovali nízkopríjmové domácnosti, ktoré chceli optimalizovať výdavkovú časť svojich rozpočtov. Zoškrtať mienili výdavky na bývanie a zvýšiť napríklad výdavky na zdravšie a drahšie domáce potraviny.
Konsenzus naprieč „politickým“ spektrom sa napokon zrodil. Dokonca sa našiel v dome človek, ktorý všetky tieto požiadavky dokázal zladiť a predložiť riešenie. Načrtol štúdiu realizovateľnosti, ktorá zahrňovala aj finančnú stránku v podobe komerčného úveru. Vypracoval projekt zásobovania teplom na báze lokálneho využitia obnoviteľných zdrojov.
Po oznámení svojho zámeru správcovi domu sa prekvapení vlastníci bytov dočkali mohutnej antikampane. Tá uskutočnenie ich predstáv odložila až o dva roky. Keď centrálne dodávané teplo opäť zdraželo, založili si ľudia združenie vlastníkov bytov a svoj projekt rozbehli. Po rokoch môžu konštatovať, že prijali správne rozhodnutie a radi by ho odporučili pre všetkých.
Lenže nasledovať ich takmer znemožnilo rozhodnutie Národnej rady. Poslanci v snahe vyhovieť lokálnym monopolným dodávateľom tepla upravili zákon o tepelnej energetike novelou č. 100/2014 z dielne ministerstva hospodárstva. A to tak, aby sa odpojenie od centrálneho dodávateľa tepla mohlo udiať iba s jeho súhlasom. Ako keby rybám dali rozhodovať, či si nechajú vypustiť rybník.
Žiaľ, Ústavný súd v októbri 2016 dal za pravdu veľkým dodávateľom. Predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla sa vtedy vyjadril, že toto rozhodnutie posilní bezpečnosť, spoľahlivosť a efektívnosť centrálneho zásobovania teplom. A údajne prinesie tiež zvyšovanie kvality ovzdušia v mestách. Možno, keby ich zákon donútil – i s prípadnou štátnou dotáciou – preorientovať sa na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov s nulovými emisiami.