Právo, morálka a peňaženky

Za tridsať rokov od novembra 1989 zažila Česká republika veľa protestov. Proti opozičnej zmluve sociálnych a občianskych demokratov, proti snahe politikov podmaniť si verejnoprávne médiá, proti asociálnym pravicovým reformám...

26.06.2019 14:00
debata (1)

Nedeľná demonštrácia na Letnej však bola najpočetnejšia, zišlo sa na nej štvrť milióna ľudí. A to všetko kvôli premiérovi Andrejovi Babišovi a podozreniu, že by mohol spolu s ministerkou spravodlivosti Mariou Benešovou ohroziť nezávislosť justície, ktorá ho má v hľadáčiku.

Veľa vecí okolo demonštrácií (predchádzajúce prebehli na Václavskom námestí a v mnohých iných mestách) nesedí. Vláda by si sotva trúfla na čistku v štátnom zastupiteľstve. Nešťastné je aj načasovanie akcií. Zatiaľ nič nedosiahli, cez leto sa ľudia rozídu a ktovie, čo bude na jeseň. Zaráža aj gýčovitosť protestu, ktorý až príliš čerpá z „nežnej revolúcie".

Pribúda ľudí, ktorým sa nepozdáva žiť v štáte, kde premiérova rodina má pod palcom podstatnú časť mediálneho, poľnohospodárskeho a potravinárskeho trhu. Demonštrácie majú očistný význam pre spoločnosť. Ak však Babišova vláda skončí predčasne, nebude to kvôli morálke, ale peňaženkám.

Lenže to všetko ide bokom, keď si uvedomíme, že Česko má premiéra, ktorý je trestne stíhaný (dokonca obvinený a čaká sa, či bude podaná obžaloba) a ktorý sa topí v konflikte záujmov. Domáca legislatíva mu umožnila kľučku – pokračovať v exekutívnej funkcii po tom, čo svoje firmy uložil do zvereneckého fondu. Bruselskí audítori však mali výhrady. Fondy majú pod kontrolou Babišovi právnici a príbuzní a konečným beneficientom firiem čerpajúcich dotácie nie je nikto iný ako Babiš.

Pribúda ľudí, ktorým sa nepozdáva žiť v štáte, kde premiérova rodina má pod palcom podstatnú časť mediálneho, poľnohospodárskeho a potravinárskeho trhu. Nie je to síce jeho osobná vina, ale pôsobí zvláštne, keď v obchodoch máte v regáloch s údeninami alebo pečivom často na výber len tovar z rôznych podnikov spadajúcich pod holding založený Babišom. Prienik politickej, ekonomickej a mediálnej moci má vždy tendenciu deformovať demokraciu. Potom je logické, že nespokojná verejnosť sa upína k justícii ako k jednej z posledných nezávislých kót.

Azda sa občania v uliciach vyhnú frustrácii, keď sa im Babiš bude ďalej smiať do očí. Jemu stačia jeho voliči, podpora prezidenta Miloša Zemana a spolupráca sociálnych demokratov a komunistov. Zeman mu sľúbil, že v premiérskom kresle zostane, aj keby súčasná vláda musela odísť. Lojálne zostávajú aj ČSSD a KSČM. Sociálni demokrati sú radi, že vláda realizuje ich program, aj keď na preferenciách sa to neodráža, a boja sa, že keby tresli dverami, nahradí ich Okamurova SPD. Komunisti zasa nikdy nemali taký vplyv na exekutívu ako dnes, keď im paradoxne ubúda voličov.

Napriek tomu k pohybu vnútri koalície môže dôjsť. Sociálni demokrati musia myslieť na hodnoty, ktoré historicky reprezentujú, ale ešte viac na koaličný potenciál. Nie je pre nich výhodné spáliť most k opozícii a priateliť sa iba s ANO. Asi by tiež neradi vysvetľovali v Európe hanbu, ktorá by prišla s akcelerovaním Babišových káuz.

Pretože ČSSD chce zo všetkého najviac získať späť voličov, ktorí utiekli k ANO, musí sa snažiť previesť konflikt z etickej do programovej roviny. Ľahšie by mohla vládu opustiť, keby mohla ľuďom ukázať, ako premiér pred nimi dáva prednosť veľkým kapitálovým skupinám.

Ministerka práce a sociálnych vecí a podpredsedníčka ČSSD Jana Maláčová rozbehla frontálny útok. Žiada peniaze na viacero sociálnych a prorodinných opatrení, napr. sa hovorí o „zálohovanom výživnom“ pre matky samoživiteľky, a zároveň sa dožaduje vyšších príjmov zo štátneho rozpočtu zavedením bankovej a sektorovej dane. To však ANO odmieta. Sociálni demokrati na odplatu vo vláde nezdvihli ruky za návrh štátneho rozpočtu na rok 2020.

Demonštrácie majú očistný význam pre spoločnosť. Ak však Babišova vláda skončí predčasne, nebude to kvôli morálke, ale peňaženkám.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Andrej Babiš #ČSSD #ANO #demonštrácia