Trumpove góly do vlastnej brány

30.06.2019 14:00

To trump je anglický výraz pre slovo pretromfnúť. Stephen S. Roach z prestížnej Yaleovej univerzity pred rokom uverejnil svoje hodnotenie ekonomickej politiky Donalda Trumpa pod titulkom, v ktorom využil prezidentovo priezvisko ako homonymum so slovesom pretromfnúť.

Názov When Politics Trumps Economics možno preložiť buď ako Keď politika pretromfne ekonomiku, ale aj ako Keď Trumpova politika nerešpektuje ekonomiku.

Niekdajší prezident USA Bill Clinton sa vo svojej volebnej kampani vyhováral na neúspechy v hospodárskej oblasti známym výrokom: „Všetko je to o ekonomike, hlupák.“ Nepochybne tým chcel ospravedlniť svoje politické rozhodnutia, ktoré vraj musel podriadiť ekonomike.

Trump, na rozdiel od Clintona, robí často politické rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s jeho zámerom ekonomike pomôcť, ponúknuť nové pracovné príležitosti a urobiť Spojené štáty znovu veľkou mocnosťou. Do vlastnej brány už strelil aspoň dva „ekonomické“ góly.

Gól prvý: obchodná politika

Hlavným princípom Trumpovej politiky je protekcionizmus, ktorý má svoje opodstatnenie, kým je ešte hospodárstvo v detských plienkach. Keď sa už postaví na nohy, stáva sa taká politika skôr škodlivou ako prospešnou. Ide o situáciu, v ktorej sa dnes nachádza hospodárstvo USA úzko previazané na dodávateľov zo zahraničia.

Zvyšovanie ciel na zahraničný dovoz zvyšuje jeho náklady. Skôr či neskôr sa to odzrkadlí aj na raste domácich cien. Inflácia v USA sa za posledné roky pohybuje okolo dvoch percent, no v rokoch pred nástupom Trumpa do úradu bola pod jedným percentom.

Zvyšovanie ciel na zahraničný dovoz zvyšuje náklady. Skôr či neskôr sa to odzrkadlí aj na raste domácich cien. Inflácia v USA sa za posledné roky pohybuje okolo dvoch percent, no pred nástupom Trumpa do úradu bola pod jedným percentom.

Keď Trump koncom mája 2018 rozhodol zaviesť clá na dovoz ocele a hliníka, vyvolalo to medzi americkým biznisom rozhodný odpor. Spoločnosť General Motors oznámila, že v dôsledku nových ciel vzrastú jej náklady o jednu miliardu dolárov a bude nútená – z tohto aj z iných dôvodov – prepustiť 14 700 zamestnancov v Kanade a v amerických štátoch Ohio a Michigan. Výrobca motocyklov Harley-Davidson vyhlásil, že po prípadných odvetných opatreniach EÚ tam presunie časť svojej produkcie.

Až 51 amerických korporácií, Americká obchodná komora a asociácie biznisu v liste adresovanom senátorom vyjadrili hlboké znepokojenie, že prezident nadužíva časť zákona z roku 1962 O expanzii obchodu, ktorá mu umožňuje uvaliť clá v prípade, že ide o ohrozenie národnej bezpečnosti. Pod touto zámienkou nielenže Trump zaviedol clá v máji 2018, no hrozil aj zavedením ciel na 200 miliárd dolárov na dovoz z Číny a neskôr i na autá z EÚ.

Prvé odhady dôsledkov colných opatrení na ekonomiku USA predstavovali stratu až 0,3 percenta HDP. OECD dokonca varovala, že ak obchodné spory medzi Washingtonom a Pekingom budú pokračovať, bude to stáť v rokoch 2021 až 2022 svetový rast až 0,7 a americký rast až 0,8 percenta.

Gól druhý: daňová a rozpočtová politika

Trump sa chváli, že clá na čínske tovary donesú do štátneho rozpočtu stovky miliárd dolárov dodatočných príjmov. Lenže do rozpočtu ich neplatia Číňania, ale americkí dovozcovia a premietnuté do cien Američania, vrátane jeho voličov. Podľa prepočtov newyorskej pobočky FED uvalenie 25-percentného cla na čínske tovary v hodnote 250 miliárd USD bude stáť americkú domácnosť 831 USD ročne.

Okrem odvetných opatrení EÚ musia firmy z USA čeliť obdobným opatreniam Pekingu. Najviac na ne doplácajú producenti sóje a bravčového mäsa. Vývoz sóje z USA do Číny klesol vlani o 75 percent a zvýšený dovoz sóje do EÚ, ktorá prišla americkým farmárom na pomoc, tento výpadok nenahradí.

Aby farmárov Trump upokojil, musel ich straty kompenzovať z federálneho rozpočtu. V minulom roku vyčlenil pre farmárov 12 miliárd USD, v tomto roku až 16 miliárd.

Vlajkovou loďou Trumpovej kampane bola daňová reforma. Nominálna sadzba dane z príjmu právnických osôb bola v USA na úrovni 35 percent, i keď efektívna daňová sadzba bola nižšia. Kongres napokon koncom roka 2017 schválil pokles sadzby dane na úroveň 21 percent. Najväčšia daňová reforma za posledné roky zredukovala aj dočasne daňové zaťaženie fyzických osôb, no vôbec neprekvapuje, že najviac zvýhodnila bohatých.

Zníženie daní podľa prepočtov môže pripraviť štátnu pokladnicu USA v nasledujúcich desiatich rokoch zhruba o 1,5 bilióna dolárov. Podľa rozpočtového úradu Kongresu deficit federálneho rozpočtu až do roku 2023 bude v priemere na úrovni 4,2 percenta.

Očakávania, že výpadok v štátnom rozpočte bude kompenzovať vyšší hospodársky rast, sú prinajmenšom diskutabilné. Zníženie daňového zaťaženia bude mať na rast HDP efekt, ktorý nepotrvá dlho, a ako ukazujú výsledky za minulý rok, vyšší rast nenahradí daňové výpadky v dôsledku daňovej reformy.

Je predčasné špekulovať, do akej miery góly do vlastnej brány v začínajúcej novej prezidentskej kampani poškodia ich autora. Isté však je, že napriek hospodárskemu rastu ekonomický záväzok Donalda Trumpa z predchádzajúcej kampane, že zabezpečí rast na úrovni 4 percent ročne a vytvorí najmenej 25 miliónov nových pracovných miest, sa nesplnil.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#EÚ #Čína #USA #Donald Trump #obchodná vojna #clá #Trumpov protekcionizmus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku