„Carola konala v záujme záchrany životov,” vyjadrila sa talianska sudkyňa. „Zvíťazila solidarita,” zhrnula Racketeová. „Je mi z toho zle!“ rozčuľoval sa minister vnútra Matteo Salvini. „Hanbím sa za sudcov! Ak talianskym sudcom nepostačuje, že niekto nerešpektuje naše zákony a vrazí do policajnej lode, ktorá chráni záujmy nášho štátu, poradíme si. Kriminálnička Carola Racketeová bude vyhostená z územia Talianska, pretože predstavuje nebezpečenstvo pre verejný poriadok…“
Inými slovami, dozerajúca sudkyňa zamietla návrh prokurátora, ktorý žiadal zatknutie kapitánky podozrivej zo spáchania trestného činu neuposlúchnutia štátneho orgánu, pohŕdania štátnym orgánom a podozrivej aj zo spáchania násilia na vojnovej lodi. Dôvod: „Carola tak činila vo vyššom záujme. V záujme záchrany ľudských životov.“
Racketeová sa však na územie Talianska bude musieť vrátiť. A to hneď 9. júla, na vypočúvanie v súvislosti s obvinením z trestného činu napomáhania nelegálnej imigrácii. Podľa jednej z najväčších expertiek na medzinárodné námorné právo, profesorky Turco Bulgheriniovej, existuje aj Námorný kódex, ktorý ako všeobecne záväzný právny predpis stanovuje povinnosť námornej polície vykonávať dohľad nad cudzími loďami nachádzajúcimi sa v teritoriálnych vodách Talianska. Cudzie lode sú tu povinné rešpektovať výlučne taliansky právny poriadok s plnou talianskou jurisdikciou. Medzinárodné právo zaručuje cudzím lodiam vstup do pobrežných morí iných štátov kedykoľvek, ale len za predpokladu, že ide o tzv. pokojný prechod.
Povinnosť poskytnúť pomoc stroskotancom je ten najcnostnejší princíp, ktorý sa musí rešpektovať. Táto premisa bola zakomponovaná do všetkých medzinárodných dokumentov morského práva.
Bola táto podmienka zo strany Sea-Watch 3 splnená? Išlo o pokojný prechod alebo o inváziu? Talianska vláda si myslí, že išlo o agresiu a správanie kapitánky „pirátky” nespĺňa požiadavky pokojného prechodu uloženého dohovormi. Argumentuje, že za pokojný prechod sa nepovažuje akcia, ktorá je v rozpore s bezpečnostnými, prisťahovaleckými a zdravotnými predpismi štátu. Preto išlo o inváziu do pobrežného mora Talianska. Kapitánka je teda trestnoprávne a administratívnoprávne zodpovedná.
Puntum dolens v procesnej pozícii mladej „votrelkyne“ je aj fakt, že poskytla pomoc imigrantom na lodi nachádzajúcej sa vo vodách Líbye. Podľa noriem medzinárodného práva teda mala žiadať o pomoc najbližší bezpečný prístav – Líbyu. Ak sa domnievala, že Líbya nie je bezpečný prístav, ďalší najbližší bol tuniský. Kapitánka sa však rozhodla pokračovať v plavbe aj po tom, čo vstúpila do maltských vôd, nepožiadala o pomoc Maltu a „svojvoľne“ pokračovala v plavbe ďalej. Cieľ ostrov Lampedusa, Taliansko.
Kapitáni lodí majú povinnosť riadiť sa v týchto situáciách aj Hamburským dohovorom z roku 1979, ktorý zakotvuje povinnosť štátov poskytnúť pomoc stroskotancom a dopraviť ich do „prvého bezpečného prístavu“. A práve od toho, ako si osvojí výklad a aplikáciu pojmov „stroskotanec“ a „prvý bezpečný prístav“ taliansky sudca, od toho bude závisieť aj ďalší osud Caroly Racketeovej.
Podľa niektorých odborníkov na medzinárodné právo sa pod „bezpečným prístavom“ rozumie prístav, ktorý zaručuje plné rešpektovanie základných ľudských práv. A Líbya a Tunisko nie sú bezpečné prístavy. S imigrantmi sa v nich podľa správ OSN zaobchádza neľudsky, sú mučení, zotročovaní a zabíjaní. Líbya je vojnovou krajinou. Tunisko zas nemá legislatívu, ktorá by plne zaručovala rešpektovanie základných ľudských práv.
Keď Racketeová tieto dva prístavy vylúčila, do úvahy ďalej prichádzala Malta. Tá však z „praktického hľadiska“ nevyhovovala podmienkam vylodenia imigrantov. Ide o malý ostrov, ktorý nie je dostatočne materiálne a personálne vybavený, aby zaručil rýchle vybavenie žiadostí o uznanie statusu „utečencov“ a dostatočne zaručil ich ochranu. Preto zvolila smer Taliansko.
Povinnosť poskytnúť pomoc stroskotancom je ten najcnostnejší princíp, ktorý sa musí rešpektovať. Táto premisa bola zakomponovaná do všetkých medzinárodných dokumentov morského práva. Kto však má právo rozhodnúť, ktorý prístav je bezpečný a vhodný na vylodenie migrantov (teda nie stroskotancov ani utečencov)? Je to jedine na rozhodnutí kapitána? Akú váhu majú priame telefonáty a zákazy ministra vnútra adresované cudzej lodi za účelom zamedzenia jej vstupu na územie zvrchovaného štátu? Išlo o akt agresie Holandska (pretože pod vlajkou tejto krajiny sa loď plaví) alebo o výkon záchrannej akcie v súlade s medzinárodnými normami?
Povinnosť poskytnúť pomoc stroskotancom je ten najcnostnejší princíp, ktorý sa musí rešpektovať. Táto premisa bola zakomponovaná do všetkých medzinárodných dokumentov morského práva.