Postavme sa proti zlu

15.07.2019 09:00

V roku 2016 Zuzana Čaputová získala Goldmanovu cenu pokladanú za „zelenú“ Nobelovu cenu udeľovanú od roku 1989 každoročne lokálnym environmentálnym aktivistom zo šiestich častí sveta na základe odporúčania medzinárodnej poroty.

Od roku 2019 ju dotujú sumou 200-tisíc amerických dolárov, dovtedy 175-tisíc dolárov na podporu ďalších iniciatív víťazov v oblasti životného prostredia. Podľa transparentného účtu zverejneného na stránke Transparency International Slovensko kandidátka na prezidenta túto cenu použila na svoju volebnú kampaň. Súčasná funkcia poskytuje Čaputovej jedinečnú príležitosť postaviť sa proti ekologickému zlu a nezradiť tak odkaz tejto prestížnej ceny. Jedným z environmentálnych ziel je glyfozát.

Nebezpečná látka na ničenie buriny

Glyfozát je širokospektrálny herbicíd na ničenie buriny, ktorý roku 1974 na trh uviedla pod obchodnou značkou Roundup nadnárodná spoločnosť Monsanto. U nás si ho môžu záhradkári kúpiť na viacerých internetových stránkach pod značkami Roundup – klasik pro, biaktiv a max.

Podľa Monsanto.sk má široké spektrum využitia. Okrem použitia v záhradách sa od jari až po jeseň používa na poľnohospodárskej pôde aj v lesoch. V akom rozsahu sa na poľnohospodárskej pôde používa aj u nás, nie je oficiálne známe.

Bayer škodlivosť glyfozátu dementuje a Európska komisia mu koncom novembra 2017 predĺžila licenciu na výrobu tohto nebezpečného herbicídu o ďalších päť rokov.

Na tej istej stránke sa tvrdí, že Roundup má akceptovateľné toxikologické a ekotoxigologické vlastnosti. Roku 2015 však Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny pri Svetovej zdravotníckej organizácii klasifikovala glyfozát ako pravdepodobne karcinogénnu látku pre človeka.

V rozpore s tým Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) uviedol, že je nepravdepodobné, aby bola táto látka genotoxická, alebo že by predstavovala karcinogénnu hrozbu pre človeka. Toto tvrdenie vzbudilo podozrenie, že ide výsledok lobingu niektorých producentov glyfozátu medzi zamestnancami úradu. U viacerých sa preukázal konflikt záujmov.

Lobing aj v Európskej komisii?

V marci 2018 Európska komisia schválila prevzatie americkej spoločnosti Monsanto nemeckým agrochemickým gigantom Bayer za 66 miliárd USD. Akcionári Bayeru po roku by už pravdepodobne toto prevzatie nepodporili. Na ich firmu totiž prešli záväzky Monsanta za poškodenie zdravia, na úhradu ktorých Bayer odsudzujú americké súdy. Kalifornský súd ho 13. mája odsúdil na zaplatenie dvoch miliárd USD Alve a Albertovi Pilliodovcom za to, že im glyfozát spôsobil rakovinové ochorenie. Ide už o tretí rozsudok potvrdzujúci karcinogénne účinky tohto herbicídu a zrejme nie posledný.

Napriek tomu Bayer škodlivosť glyfozátu dementuje a Európska komisia mu koncom novembra 2017 predĺžila licenciu o ďalších päť rokov! Zástupcovia lobistickej skupiny Za glyfozát, ako i predstavitelia Monsanta a Syngenty – ďalšieho producenta glyfozátu – viackrát lobovali v sekcii eurokomisára Vytenisa Andriukaitisa zodpovedného za zdravie a bezpečnosť potravín.

Predĺženiu autorizácie glyfozátu pomohol aj hlas nemeckého ministra poľnohospodárstva Christiana Schmidta (CSU) napriek tomu, že v koalícii sa na tom nedohodli a proti predĺženiu licencie sa dlhodobo stavala ministerka životného prostredia Barbara Hendricksová (SPD). Vtedajší šéf nemeckých sociálnych demokratov Martin Schulz tvrdil, že toto hlasovanie vážne narušilo dôveru medzi SPD a CDU/CSU.

Podľa kontroverzného rozhodnutia komisie, za ktoré hlasovalo až 18 členských štátov únie, glyfozát zakážu až roku 2022. Napriek tomu, že európska občianska iniciatíva o jeho zákaze nazbierala viac ako 1,3 milióna podpisov a žiadala, aby sa zrušil ihneď.

Rakúsko pionierom v zákaze glyfozátu

Dnes je na trhoch EÚ niekoľko desiatok komerčných produktov obsahujúcich tento nebezpečný herbicíd. Len Monsanto na ňom zarábalo ročne okolo päť miliárd dolárov a ďalšie miliardy získalo predajom geneticky modifikovaného osiva rastlín odolného voči glyfozátu. Odpor proti zákazu herbicídu napriek jeho škodlivým účinkom na zdravie je preto od výrobcov a časti poľnohospodárov značný.

A predsa sa o to pokúsila občianska iniciatíva rakúskej organizácie Greenpeace. Žiadala okamžitý zákaz používania glyfozátu na verejných priestranstvách a na súkromné účely, ako aj jeho úplný zákaz na území Rakúska najneskôr do roku 2020. V petícii nezabudla ani na podporu farmárov pri prechode na trvalo udržateľné poľnohospodárstvo bez herbicídov.

Dá sa predpokladať, že aj pričinením tejto iniciatívy rakúsky parlament schválil začiatkom júla zákaz používania glyfozátu – ako prvá krajina v EÚ. Za návrh zákona, ktorý predložila sociálnodemokra­tická strana (SPÖ), hlasovala väčšina poslancov. Proti bola iba Rakúska ľudová strana (ÖVP) bývalého kancelára Sebastiana Kurza, pričom argumentovala možným poškodením obchodných záujmov farmárov.

Ako sa v tomto prípade – keď jeden štát nerešpektuje rozhodnutie Európskej rady – zachová EÚ, nevieme. Napriek tomu je namieste otázka, či tak, ako chce diskutovať o ústave, otvorí diskusiu o tomto zle aj nová slovenská prezidentka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Európska komisia #Bayer #Zuzana Čaputová #Roundup #glyfozát #herbicíd
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku