Myšlienka „ťažby“ odpadov nie je vo svete nová. Niektoré vyspelé štáty už v minulosti skládkovali vyseparovaný plastový odpad v starých banských chodbách – pre využitie v horších časoch.
Problém s narastajúcim odpadom nie je len problém Slovenska. Jeho riešeniu sa venuje všade veľká pozornosť. Európska únia vrátane Slovenska pripravila celý rad opatrení na znižovanie a predchádzanie vzniku odpadov, najmä z plastov a obalov. Obmedzilo či niekde sa i zakázalo používanie plastových tašiek – igelitiek, vytypoval sa sortiment výrobkov (najmä z plastov), zakázaných predávať a používať. Ide napríklad o jednorazové plastové príbory, poháre, taniere či tácky. Slovensko už pripravuje i zákon o zálohovaní niektorých obalov vrátane nápojových PET fliaš. Tieto zákazy a legislatívne opatrenia majú okrem znižovania objemov odpadov prispieť i k väčšej čistote životného prostredia. Či prinesú očakávaný efekt, ukáže čas. Minimálne zakázané výrobky už nebudú tvoriť odpad.
Ale znižovanie objemov odpadov nemôže ísť len cestou zákazu používania určitého sortimentu výrobkov (veď i náhradné „ekologické“ riešenia, výrobky raz skončia ako odpad) či zvyšovania poplatkov za skládkovanie. Jednou a určite veľmi významnou cestou k znižovaniu objemu odpadov je ich recyklácia. Odpad je cenná druhotná surovina, ktorá sa dá aktuálne využiť, zhodnotiť a nielen v budúcnosti „ťažiť“. Recyklácia odpadov je z dlhodobého hľadiska dôležitá i preto, lebo odpad nie sú len obaly, jednorazové výrobky, ale i výrobky, ktoré sa ešte stále používajú a odpadom budú neskôr.
Nie je tajomstvo, že v recyklácii sme v EÚ na chvoste. Najmä v recyklácii plastového odpadu. V čom je problém tohto stavu, okrem toho, že nemáme dostatočne vybudované recyklačné kapacity? Akousi Achillovou pätou problému je odbyt recyklovaných výrobkov. Výrobky z recyklovaných plastov majú svoju kvalitu, životnosť, parametre porovnateľné a často i lepšie ako výrobky z klasických materiálov, všetky potrebné atesty a certifikáty, niekedy sú i lacnejšie. Predsa je problém s odbytom.
Myšlienka „ťažby“ odpadov nie je vo svete nová. Niektoré vyspelé štáty už v minulosti skládkovali vyseparovaný plastový odpad v starých banských chodbách – pre využitie v horších časoch.
Pritom nemusí ísť len o výrobky určené do obchodnej siete. Ide i o výrobky pre verejný sektor. V súčasnosti sa stavia veľa diaľnic a ciest. Ich súčasťou sú i protihlukové steny. Podľa certifikátov majú najlepšie akustické parametre steny na báze recyklovaných zmesových plastových odpadov z komunálneho zberu, a navyše sú i cenovo prijateľné. Na štvorcový meter steny sa aplikuje cca 80 kg plastového odpadu, čo je iste veľký ekologický prínos. Pri súčasnom tempe budovania protihlukových stien by i malý podiel týchto stien mohol výrazne pomôcť riešeniu problému s plastovým odpadom. Napriek tomu sa už roky nepostavil takýchto stien ani meter.
Pomôcť riešiť stav by mohol i štát, napríklad nariadením, príkazom o povinnom začlenení recyklovaných výrobkov do projektov, finančným príspevkom. A nemusí ísť len cesty, ale i o parkoviská, parky… Že štátne peniaze či eurofondy možno využiť na ekologické projekty, ukázalo i rozdávanie kompostérov (žiaľ zahraničných) z recyklovaných plastov v obciach.
Ekologická náhrada nemusí byť vždy ekonomická, ukazuje to i ponuka pekne balených alternatívnych príborov, pohárov, tanierov na piknik. Na rodinnú akciu stoja asi viac než grilované potraviny…