Karin Rogalska, korešpondentka denníka Wiener Zeitung na Slovensku
Zároveň z Nemecka za prácou odišlo 262-tisíc Nemcov. Pritom ich podiel na obyvateľstve spolkovej krajiny v posledných piatich rokoch stále klesá. Celkovo sa ich vysťahovalo vyše 1,5 milióna. Dôvodov na to, prečo opúšťajú svoju vlasť, sa nájde veľa. Nemci a ľudia zo strednej i z východnej Európy ich majú v mnohom spoločné. Takmer všetci sa usilujú o lepšie pracovné podmienky. Definície tohto polepšenia sa však výrazne líšia.
Pracovným silám zo strednej a z východnej Európy sa bežne sníva o vyšších mzdách, získaní jazykových znalostí alebo o oveľa kvalifikovanejšom pracovisku. Nemeckí migranti chcú zase viac-menej spoznávať cudzie kultúry na základe práce v inej krajine alebo si nájsť zamestnanie v oblasti rozvoja a výskumu. Nemecko stráca čoraz viac vedcov, ktorí odchádzajú do Severnej Ameriky, Švajčiarska, Škandinávie aj Ázie, najmä tým, že nemecké univerzity dokážu ponúkať mladým výskumníkom zväčša iba pracovné zmluvy maximálne na rok a odborná práca v podnikoch podlieha množstvu byrokracie.
Prisťahovalci zo strednej a z východnej Európy teda profitujú z trvalo prosperujúceho trhu práce v Nemecku. Zrejme sa osvedčujú aj v cudzom prostredí, lebo sa bežne zamestnajú a tým ani nežiadajú sociálne dávky od štátu.
Zamestnancov z Ázie v Nemecku považujú za pracovitých, flexibilných, skromných a vysoko vzdelaných, hodia sa na perspektívne činnosti v oblasti informatiky a technologických inovácií.
Okrem toho štatistický úrad zaznamenáva rastúcu aktivitu podnikateľov z tohto regiónu, ktorí využívajú vhodné hospodárske rámcové podmienky na rozšírenie svojho exportu do západnej Európy. Pritom veľa z nich si váži právnu istotu pri uzatváraní obchodu v Nemecku a Rakúsku.
Vzhľadom na pokračujúcu vysokú mieru migrácie Nemcov je celkom rozumné, že vláda v Berlíne podporuje nábor pracovných síl zo zahraničia. Politici však chcú tieto aktivity nasmerovať mimo Európskej únie. Zdôvodňujú to prognózami, podľa ktorých pracovná migrácia zo stredoeurópskych a z východoeurópskych krajín sa už čoskoro citeľne spomalí pre nepriaznivé demografické zmeny.
Podnikatelia bežne hľadajú mladých zamestnancov, ale obyvateľstvo v strednej a vo východnej Európe starne a tým i potenciál tamojších pracovných síl. Slovensko bude napríklad roku 2050 patriť medzi krajiny, kde budú žiť najstarší obyvatelia z celého nášho svetadiela.
Napriek tomu, že sa súčasná nemecká konjunktúra má podľa prognóz v najbližšom období trochu ochladiť, bude trvať vysoký dopyt po motivovaných pracovných silách. Nemci ani v dlhom časovom horizonte nebudú vedieť sami vyrovnávať nedostatok najmä kvalifikovaných zamestnancov. Nastane však zásadná zmena v tom, že sa ľudia zo strednej a z východnej Európy budú musieť presadiť na trhu práce aj voči konkurentom z Ukrajiny a balkánskych štátov.
Vlani prišlo do Nemecka vyše pol milióna Číňanov a Indov. Zamestnancov z Ázie považujú predovšetkým za pracovitých, flexibilných, skromných a vysoko vzdelaných ľudí, ktorí sa hodia na perspektívne činnosti v oblasti informatiky, hospodárskych analýz a technologických inovácií. V tom majú výhodu voči svojim rivalom zo strednej a z východnej Európy, ktorá dosť dlho slúžila iba ako lacný pracovný pult pre západné firmy.
Otázka teda vôbec neznie, či ešte bude v Nemecku dosť práce pre všetkých, ale kto tam dlhodobo bude prinášať so sebou najlepšiu kvalifikáciu.