V minulosti vďaka tejto téme vyhralo voľby množstvo politikov a dnes sa na nej získavajú lajky na sociálnych sieťach. Všetci hrajú na emotívnu strunu krivdy. Slovákom niekto ukrivdil, a preto nemáme také vysoké mzdy ako na Západe. Máme smolu, že máme sebeckých podnikateľov a podplatených politikov.
To, že sú u nás nižšie mzdy ako na Západe, sa nedá spochybniť. Koľko Slovákov si však všimlo, že oproti roku 2000 si môžu nakúpiť o 60 percent viac tovarov a služieb, lebo o toľko vzrástli ich reálne mzdy? Je to veľa alebo málo? Ťažko povedať. No pre lepšiu predstavu, skúste budúci mesiac polovicu svojej výplaty spláchnuť do záchoda. S tým, čo vám ostane, sa dostanete na mzdovú úroveň z prelomu tisícročí.
Ľudia trpia hedonistickou adaptáciou. Veľmi rýchlo si zvykajú – a to najmä na lepšie pomery. Nárast životnej úrovne posledných dvoch dekád už nikoho nezaujíma. Ale možno by niekoho mohlo zaujímať to, čo sa deje práve teraz.
Minulý, tento a budúci rok rástla a bude rásť nominálna priemerná mzda o viac ako šesť percent. To sa môže zdať ako malé číslo, no exponenciálnu silu mu dodáva zložený úrok. Ak by takouto rýchlosťou rástli mzdy aj nasledujúcu dekádu, tak na jej konci máme dvojnásobné platy. Je to veľa či málo? Ťažko povedať. Ale skúste si predstaviť, že vám budúci mesiac pošle šéf dve výplaty. Čo stojí za týmto pozitívnym vývojom? Začnime vylučovacou metódou. Určite to nebudú tlačovky politikov ani prvomájové vyhlásenia. Ani statusy na sociálnych sieťach a zverejnené, zväčša nekompletné, mzdy v inzerátoch. Je za tým starý, dobrý kapitalizmus.
Nezamestnanosť dosahuje rekordne nízke úrovne a prebieha intenzívna súťaž o zamestnancov. Mzdy rastú tak rýchlo, že dokonca predbiehajú rast pridanej hodnoty v ekonomike.
Toto musia byť správy, ktoré niektorým ľudom zamotali mozgové závity. Nechápu, odkiaľ sa nabrala toľká dobrosrdečnosť podnikateľov, keď odrazu zamestnancom zvyšujú platy, a to ešte na úkor svojho. Nejde však o zázrak. Je to len otázka ponuky a dopytu. Je to to, na čo my ekonómovia upozorňujeme už dlho: čím viac sa darí podnikateľom, o to lepšie pre zamestnancov, ktorí sa stávajú „nedostatkovým tovarom“.
Tešme sa teraz spolu so zamestnancami z tohto obdobia, keď ťahajú za dlhší koniec. Napriek tomu treba povedať aj B. Tento stav, keď rast miezd predbieha rast produktivity, sa nedá dlhodobo udržať.
Podnikatelia potrebujú pasívnu pomoc cez plošné znižovanie byrokracie, daní či zrušenie šikany kontrolórov. Určite im nepomôže elektronické špehovanie tržieb alebo zložitejší Zákonník práce.
Ak chceme mať raz mzdy ako na Západe, musíme zvýšiť i produktivitu. To je totiž hlavný problém slovenských relatívne nízkych miezd. A to platí najmä pre 70 percent malých a stredných podnikov, ktoré majú veľké problémy s produktivitou a pritom zamestnávajú väčšinu Slovákov. Čo spraviť, aby aj im vzrástla produktivita a mali priestor na zvyšovanie miezd?
Určite nepotrebujú aktívnu pomoc cez rozličné dotačné schémy. Potrebujú pasívnu pomoc cez plošné znižovanie byrokracie, daní či zrušenie šikany kontrolórov. Určite im nepomôže elektronické špehovanie tržieb alebo zložitejší Zákonník práce.
Kapitalizmus nie je iba o nebeských ziskoch a raste. Kapitalizmus potrebuje aj svoje peklo. Niektorí podnikatelia musia skrachovať, aby uvoľnili zdroje – prácu a kapitál – pre šikovnejších. Preto potrebujeme jednoduché zakladanie nových spoločností a koniec dotácií pre neefektívnych podnikateľov.