Odhaduje sa, že v Európe počas druhej svetovej vojny zahynulo viac ako 300-tisíc Rómov. Európska komisia až v roku 2015 pomenovala perzekúcie pravým menom a označila ich za genocídu spáchanú na rómskej populácii. V Nemecku a jeho satelitných štátoch boli Rómovia postupne zbavovaní majetku, občianskych práv a koncentrovaní v pracovných táboroch. Neskôr ich internovali do vyhladzovacích koncentračných táborov. Dehumanizácia ľudských bytostí, priemyselné zabíjanie, mali túto menejcennosť umocniť.
Najväčším koncentračným táborom, kde bolo zavraždených niekoľko tisíc rómskych mužov, žien a detí, bol Auschwitz-Birkenau v okupovanom Poľsku. Tzv. rodinný cigánsky tábor bol zriadený výnosom Heinricha Himmlera v decembri 1942, k prvým deportáciám došlo v januári 1943. Za sedemnásť mesiacov jeho existencie v ňom bolo internovaných asi 22-tisíc Rómov, z toho asi 19-tisíc prišlo o život. Už pred koncom vojny sa plánovala definitívna likvidácia tábora v máji 1944, ale pre tiché protesty, keď sa rómski zaistenci zabarikádovali v barakoch, sa to nepodarilo na prvý raz. Činnosť tábora sa definitívne ukončila až tak, že niekoľko stoviek práceschopných väzňov bolo deportovaných do iných táborov a v noci z 2. na 3. augusta 1944 napokon 2¤897 žien, detí, starých a chorých Rómov zahynulo v plynových komorách. Odtiaľ teda dátum Pamätného dňa rómskeho holokaustu.
Perzekúcie rómskej populácie sa diali aj na území vojnového Slovenského štátu. Vyhláška ministerstva vnútra z roku 1941 zaviedla pre obce povinnosť realizovať súpisy Rómov žijúcich na ich území a nariaďovala povinnosť odstrániť obydlia Rómov od miestnych ciest. Rómovia mali zákaz zúčastňovať sa hromadných podujatí, cestovať verejnou dopravou a do miest mohli vstupovať iba vo vyhradenom čase. Na území Slovenska vzniklo aj niekoľko pracovných útvarov, kde bolo internovaných niekoľko tisíc rómskych mužov, ktorí pracovali na významných stavbách. Dá sa predpokladať, že slovenských Rómov čakal osud slovenských Židov. Na konci vojny v novembri 1944 v Dubnici nad Váhom vznikol koncentračný tábor, kde boli sústredené rómske rodiny a očakávala sa ich deportácia do vyhladzovacích táborov.
Na konci vojny v novembri 1944 v Dubnici nad Váhom vznikol koncentračný tábor, kde boli sústredené rómske rodiny a očakávala sa ich deportácia do vyhladzovacích táborov.
Pripomínanie genocídy Rómov počas vojny nemá v Európe masovú podobu, podujatí však z roka na rok pribúda. Oživovanie kolektívnej pamäti a pripomínanie osudov rómskych obetí je súčasťou etno-emancipačného procesu. Rómovia v jednotlivých krajinách organizujú rôzne podujatia, aby verejnosť upozornili na dôsledky rasovej neznášanlivosti. Najväčšie podujatie sa koná na mieste bývalého tábora v Auschwitz-Birkenau z iniciatívy poľských Rómov. Okrem niekoľkých stoviek Rómov z celej Európy sa ho zúčastňujú aj vysokí politickí predstavitelia.
Na Slovensku si Pamätný deň rómskeho holokaustu pripomíname od roku 2005 z iniciatívy občianskeho združenia In Minorita v Pamätníku Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Narastajúci extrémizmus a neonacizmus však naznačujú, že iba pripomínanie nestačí. Aby sa podobné udalosti nezopakovali, je nevyhnutné venovať sa viac cielenému vzdelávaniu a vzájomnému spoznávaniu nezaťaženému predsudkami. Na Slovensku je to výzva o to aktuálnejšia, o čo vyššie sú preferencie Kotlebovej ĽS NS.