Podstatou politiky je konflikt. Či už reálny, alebo zástupný. Donald Trump a Republikánska strana tvoria unikátny dvojzáprah, ktorý ovládol techniku zahmlievania politických a ekonomických konfliktov. Čím viac sa blížia voľby 2020, tým viac môžeme očakávať vyvolávanie sporov, ktoré takmer výlučne obchádzajú sociálne a ekonomické otázky.
Jedným z posledných Trumpových nájazdov bol útok na štvoricu kongresmaniek: Alexandriu Ocasio Cortezovú, Ilhan Omarovú, Rashidu Tlaibovú a Ayannu Pressleyovú, ktoré sú často označované ako „komando“ (squad), pre svoje progresívne ľavicové názory a úderný a mladícky prejav. Ich agenda je teda silne sociálne a ekologicky orientovaná. Trump sa však rozhodol zaútočiť z iného dôvodu. Všetky štyri ženy, americké občianky, spája to, že nie sú biele. Prezident ich teda vo svojom tweete poslal „späť odkiaľ prišli“.
Ich politickú agendu, samozrejme, nekomentuje, no dbá na to, aby ich vždy stotožnil s celou Demokratickou stranou. Pozícia „komanda“ v rámci tejto strany pritom ani zďaleka nie je ružová. Napriek obrovskej popularite medzi mladými, progresívnymi voličmi, čelia nevôli umierneného establišmentu. Trump má nepochybne v pláne z tohto konfliktu vytĺcť politický kapitál.
Trumpovým základným posolstvom je živiť presvedčenie o tradičnej bielej Amerike. Každý, kto do tohto rámca nezapadá, bude pravdepodobne cieľom jeho útokov.
Jeho základným posolstvom je živiť presvedčenie o tradičnej bielej Amerike. Každý, kto do tohto rámca nezapadá, bude pravdepodobne cieľom jeho útokov. Čím prominentnejšia postava, tým širšie obecenstvo. Demokratický kongresman Elijah Cummings, Afroameričan, ostro vystúpil proti politike, ktorú praktizujú úrady na hranici s Mexikom, poukazujúc majmä na otrasné podmienky, v ktorých tam držia aj deti. Reakcia Trumpa? Ani slovo o politike. Namiesto toho kongresmanov dištrikt v Baltimore označil za „nakazený potkanmi a hlodavcami“, taký v ktorom by „žiaden človek nechcel žiť“. V Spojených štátoch sa takéto slová na adresu amerických občanov a ich domovov považujú za vrcholne neprípustné, a ak nie priam za hranicou, tak prinajmenšom na hrane rasizmu.
Jedným z posledných prejavov konfliktu s rasovým podtónom je tweeterový súboj s kontroverzným reverendom a občianskym aktivistom Alom Sharptonom, tiež Afroameričanom, ktorý sa spomínaného Cummingsa verejne zastal. Obsah slovnej potýčky nie je v tomto prípade zaujímavý, ale demonštruje Trumpovu ochotu, priam entuziazmus živiť takéto konflikty.
Striktne politicky povedané, nezáleží na tom, či je Trump rasista, alebo nie. Odpoveď na túto otázku je síce z morálneho hľadiska dôležitá, no pokiaľ majú demokrati záujem o získanie moci, ide o podružný problém. Médiá, najmä televízie by nemali urobiť tú istú chybu ako pred poslednými voľbami v roku 2016, keď ponúkli terajšiemu prezidentovi všetok priestor, ktorý si vyžiadal aj svojím deklarovaným rasistickým kádrovaním.
Azda najvýstižnejší komentár v tejto súvislosti poskytol afroamerický filozof a občiansky aktivista Cornel West, ktorý označil Trumpov útok na štvoricu kongresmaniek nielen za útok na ich rasu, ale predovšetkým na ich progresívne, radikálne demokratické politiky zameriavajúce sa na chudobu. Práve o to ide súčasnému prezidentovi. Urobiť čokoľvek, aby sa nehovorilo o jeho systematickom marginalizovaní chudobných a o jeho benevolentnej politike voči biznisu a ekologickým znečisťovateľom.