Neisté vyhliadky Donalda Trumpa

12.08.2019 09:00

Urobme Ameriku opäť veľkou! To bolo heslo Donalda Trumpa v prezidentskej kampani roku 2016. Nevymyslel ho on.

V trochu pozmenenej verzii ho použili za rovnakých okolností aj niektorí jeho predchodcovia: Ronald Reagan a Bill Clinton. Vo všetkých troch prípadoch zabralo. Postačí ho Trumpovi zopakovať ešte raz?

Bohatí ovládli americkú demokraciu

Pod týmto názvom pre čitateľov Project Syndicate roku 2014 sprostredkoval Dani Rodrik výsledky viacročného výskumu dvoch vedcov Martina Gilensa a Benjamina Pagea o tom, kto riadi politiku Spojených štátov. Závery ich analýzy založenej na údajoch za roky 1981 až 2002 boli jednoznačné: Pokiaľ sa záujmy elity (horných 10 percent) odlišujú od ostatnej spoločnosti, t. j. nízko- a strednopríjmových skupín, vlády presadzujú výlučne záujmy elity. Inými slovami, najbohatší ľudia a nimi organizované záujmové loby v americkej politike dominujú.

Rodrik si kladie otázku, ako politici, ktorí presadzujú takéto úzke záujmy, získavajú podporu más? Odpovedá: Nacionalistickou a sektárskou politikou, ktorá spoločnosť rozdeľuje napríklad otázkami typu rodinné hodnoty, identita, imigračná politika a podobne – namiesto tzv. chlebovej politiky. Ako príklady uvádza „neliberálne demokracie“: Rusko, Turecko a Maďarsko. Roku 2019 by tento zoznam štátov a zoznam otázok, ktorými sa odvádza pozornosť od „chlebových otázok“, mohol byť ešte širší.

Platia výsledky Gilensa a Pagea i dnes? S najväčšou pravdepodobnosťou áno. Horných desať percent si vládnu politiku totiž „predpláca“ vo volebných kampaniach a ako to v dobrom biznise má byť – s riadnym ziskom.

Odvetné opatrenia Pekingu, napríklad zastavenie dovozu poľnohospodárskych výrobkov z USA do Číny, postihne silnú Trumpovu voličskú základňu na vidieku.

V snahe obmedziť manipuláciu americkej demokracie megadarcami Kongres USA prijal viacero obmedzení na financovanie predvolebných kampaní. Najväčším protiúderom bol však verdikt Najvyššieho súdu v spore známom ako Citizens United verzus Federálna volebná komisia z roku 2010. Podľa neho zákony obmedzujúce korporácie, neziskové organizácie, odbory a iné združenia v politickom darcovstve sú v rozpore s Prvým dodatkom americkej ústavy o slobode vyjadrovania.

Tento verdikt otvoril dvere pre neobmedzenú finančnú podporu politikov. Kritici ho označili za začiatok novej éry zasahovania korporácií do politiky a Barack Obama v Správe o stave únie ho hodnotil „ako otvorenie stavidiel“ pre vstup súkromných záujmov a lobistov do politiky, „ktorý im dáva ešte väčšiu moc vo Washingtone“.

Ako vyhrať prezidentské voľby?

Biznis môže byť Trumpovi vďačný za razantné zníženie daní pre korporácie. Celý daňový balíček predstavoval 1,5 bilióna USD a najviac okrem korporácií z neho profitovalo jedno percento najbohatších. Korporácie mu vďačia i za postupné odbúravanie regulácií, za odskočenie od Parížskej zmluvy, Wall Street za okresanie tzv. Dodd-Frankovho zákona z Obamovej éry, ktorý sprísňoval podmienky finančného sektora – pôvodcu globálnej finančnej krízy atď.

Za roky Trumpovej éry ekonomika rástla, hoci napríklad rast HDP vlani nedosiahol Trumpom avizované tri percentá a tento rok sa možno spomalí pod dve percentá. Za jeho vlády vzniklo okolo šesť miliónov nových pracovných príležitostí na plný úväzok a miera nezamestnanosti poklesla v júli na 3,7 percenta. Mierne sa zdvihli aj mzdy. Na druhej strane v prospech Trumpa nehovorí markantný poldruharočný pokles investícií do bývania, ktorý experti komentujú ako dlhší než pred Veľkou recesiou.

Výsledky Trumpovej politiky pre „masy“ v prvých rokoch jeho prezidentovania boli mierne pozitívne, no tento a budúci rok také nemusia byť. Spomalenie hospodárskeho rastu je najmä výsledkom jeho obchodnej politiky. Jej dôsledky začali doliehať na domáci rast a skôr či neskôr sa odrazia i na raste cien.

Bývalý predseda Národnej ekonomickej rady Gary Cohn nedávno uviedol, že obchodná vojna s Pekingom viac poškodzuje ekonomiku USA ako čínsku. Vysoké clá neutralizujú Trumpov plán stimulovať hospodársky rast znižovaním daní. A nielen to. Odvetné opatrenia Pekingu, napríklad zastavenie dovozu poľnohospodárskych výrobkov z USA do Číny, postihne silnú voličskú základňu na vidieku.

Prepad exportu poľnohospodárskej produkcie do Číny sa bude snažiť Trump nahradiť zrejme exportom do Európskej únie a straty farmárov zmierniť štátnymi kompenzáciami, no v plnom rozsahu to sotva bude možné. Napriek tomu vyhlásil, že ak ho znovu zvolia za prezidenta, proti Číne pritvrdí.

Silácke reči o úspešnej obchodnej vojne proti Číne nestačia. Trump už v kampani roku 2016 staval múry proti migrantom. Po dvoch vražedných streľbách v priebehu 24 hodín v El Pase a Daytone jeho odsúdenie rasizmu a nadradenosti bielej rasy pre tridsať obetí prichádza neskoro.

Sotva bude účinné, ak jediným liekom zostane imigračná politika, a ani malý medikament – obmedzenie predaja zbraní – neprichádza do úvahy. Zbraňová loby patrí totiž medzi tie, ktoré podľa slov Obamu vládnu vo Washingtone.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Project Syndicate #obchodná vojna #Martin Gilens #Donald Trump #Dani Rodrik #Benjamin Page #Barack Obama
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku