Prehovoril záchranca kresťanskej Európy

14.08.2019 14:00

Viktor Orbán na jubilejnej, 30. letnej univerzite Maďarov v rumunskom Baile Tusnad prednášal o ohrozovaní kresťanských hodnôt liberalizmom a migráciou. Uviedol závažný dôvod svojho zotrvania v politike ešte ďalších pätnásť rokov.

Poznanie, že „liberálna demokracia bola životaschopná dovtedy, kým zastávala kresťanské hodnoty, čo sa však za posledných dvadsať rokov radikálne zmenilo“, je neúprosnou výzvou dokončiť transformáciu vlasti. Podľa premiéra liberálnym demokratom v Európe prekážajú tradičné kresťanské hodnoty – neodôvodnene. Preto je domáca aj medzinárodná politika otrávená nevraživosťou. Orbán tvrdí, že budúcnosť kresťanskej Európy je v rukách dnešnej generácie, aj keď skúsenosť Maďarska v uplynulých rokoch s kelňou v jednej ruke a s mečom v druhej“ nebola jednoduchá.

Poznámka o murárskej lyžici a meči je však záhadou. Parafrázoval Orbán v Tusnade komunistického predáka Mátyása Rákosiho z roku 1948, ktorý vyhlásil: „Reakčné sily v Maďarsku nás nútia, aby sme v jednej ruke držali pracovný nástroj a v druhej meč alebo prípadne inú útočnú zbraň,“ či komentoval starý biblický príbeh z obdobia obnovy jeruzalemských múrov: „Nikto z nás – ani ja, ani muži zo stráže, ktorí patrili k môjmu sprievodu – sme si nevyzliekali šaty, ale každý mal svoju zbraň poruke.“ (Nehemiáš 4, 17)?

Žeby politik chcel evanjelizovať sekulárnych poslucháčov alebo len strašil maďarských kalvínov v Rumunsku? Nad metaforou „zbrane a pracovného nástroja v rukách“ sa môžeme usmiať, no aj špekulovať. O čom vlastne predseda maďarskej vlády v Tusnade rečnil?

Podľa Viktora Orbána liberálnym demokratom v Európe prekážajú tradičné kresťanské hodnoty neodôvodnene. Preto je domáca aj medzinárodná politika otrávená nevraživosťou.

Po prvé, o nenávisti. Povedal, že pri presadzovaní novej politiky Fideszu očakával útoky opozície, ale nenávisť ľavicových liberálov pokladá za zvláštnu. Pre zášť opozície však má vysvetlenie, veď „konfrontácia starého a nového v politike nie je novým fenoménom, lebo oddávna existujú národné aj imperialistické záujmy. Komunistickí internacionalisti sa dlho držali imperialistického myslenia, ale im to nepomohlo“.

Orbánova politická orientácia prešla vývojom. Dnes tvrdí, že európski liberáli (ku ktorým sa kedysi hlásil) zostali v zajatí ideológie a nedokázali sa vzdať názoru, že individuálne práva a slobody sú univerzálne hodnoty, oslobodené navyše od tradície. Dospel však k poznaniu, že „bez kresťanskej kultúry neexistuje liberálna demokracia, a naopak: nie je pravda, že kresťanská demokracia musí byť povinne liberálna“.

Riešením budúcnosti môže byť vraj iba zmenená politická teória, ktorá uprednostní národnú kultúru, rodinu, etnické záujmy, svojské dejiny a tradičné náboženstvo. Záchranu Európy vníma premiér v kontexte dedičstva kresťanských hodnôt a principiálnym odmietnutím multikulturalizmu. Po druhé, o politickom systéme iliberalizmu (neliberalizmu), ktorý jediný zaručuje istoty kresťanskej slobody. Túto ideu začal hlásať už v roku 2014, čím vyvolal celosvetovú dišputu. Vlani svoju tézu rozšíril o koncept kresťanskej demokracie. Je presvedčený, že celá krajina súhlasí s vybudovaním iliberálneho štátu v Maďarsku.

Orbánovo pomenovanie „iliberálna kresťanská sloboda“ nám znie čudne, lebo nevieme, ktorý prívlastok je primárny. Z jeho úst však zaznelo: „Niežeby kresťanská demokracia nemohla byť liberálna, ale v skutočnosti liberálna demokracia je niečo, čo nemôže byť nekresťanské.“ Priznám sa, že tejto vete celkom nerozumiem. Odporúčam si ju opakovane prečítať. Možno sa raz stane vhodnou dizertačnou témou pre doktoranda z politológie.

Po tretie, o vyrovnávaní sa s minulosťou. Podľa rečníka svet musí pochopiť, čo sa deje v Maďarsku a s akým dedičstvom sa museli jeho vlády v minulosti vyrovnávať. Z 3,5 milióna pracujúcich iba necelá polovica odvádzala dane. Národné povedomie sa vytrácalo, kultúra upadala. Polícia a armáda po vládach Antalla, Borossa, Horna, Medgyessyho či Gyurcsánya boli v rozklade. Na tieto problémy v rámci liberálnej demokracie neexistovali odpovede. „Preto sme povedali demokracii áno, ale liberalizmu nie. Bol to počiatok kreovania iliberálneho štátu v duchu kresťanskej demokracie,“ zdôraznil.

Predseda vlády v tejto súvislosti spomenul kultový film Monty Python a Svätý Grál a odvahu kráľa Artuša hľadať to, čo sa stratilo. Úlohou Európy je zachrániť tradíciu kresťanstva a zabrániť stratám kultúrnych hodnôt. On sám sa nebojí vyznať svoju vieru a oddanosť myšlienke, že: „Iliberalizmus je zárukou kresťanskej budúcnosti!“

Hlavným posolstvom prednášky bola vynovená verzia konceptu iliberálnej demokracie. Orbán nezakrýval, že čelí doma aj v zahraničí kritike a oponenti pohotovo argumentujú, že iliberalizmus je scestný štátotvorný systém.

Osobne si ešte v Budapešti vypočul kritický komentár filozofa Bernarda-Henriho Lévyho, ktorý liberálnych ľavičiarov vystrašil vyhlásením, že idea iliberalizmu rozšíri katastrofickú epidémiu. Svoje posolstvo ukončil výzvou pápeža Jána Pavla II.: „Nebojme sa! Zvíťazíme!“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Viktor Orbán #liberálna demokracia #iliberálna spoločnosť #Fidesz
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku