Kríza nemeckého exportného modelu

Nemecká produkcia vykazuje v posledných mesiacoch negatívne ukazovatele. Odrážajú nielen klesajúcu fázu hospodárskeho cyklu, ale aj štrukturálne problémy nemeckého exportného modelu a meniace sa medzinárodné prostredie. Strojársky a automobilový priemysel sú kľúčovými piliermi nemeckého exportu. Oba sektory využili vzostup krajín BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika), najmä Číny. Eurozóna, v ktorej domáci dopyt poklesol v dôsledku úsporných politík predpísaných Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom, zároveň pre nemecký vývoz stratila význam.

15.08.2019 14:00
debata

Nemecký strojársky priemysel výrazne ťažil z obrovského čínskeho investičného úsilia. Čínska vláda sa usiluje preorientovať čínsky exportný model k investíciám orientovaným vnútorne. Vďaka prosperujúcemu vývozu konvenčných automobilov nemecký automobilový priemysel zanedbával vývoj nových automobilových technológií, ako sú elektrické vozidlá a dopravné koncepcie.

Čína vyvinula vlastný automobilový priemysel a kladie čoraz väčší dôraz na elektrické autá. O budúcnosti automobilového priemyslu sa čoraz viac kriticky diskutuje v súvislosti s klimatickými zmenami.

Tieto diskusie sa nezaoberajú iba autami na palivá, ale dopravnými koncepciami osobných automobilov všeobecnejšie. Energetická bilancia elektrického vozidla nie je jasná. Nemecký automobilový priemysel je zle pripravený na prichádzajúce technologické zmeny vo výrobe automobilov a na nové ekologicky životaschopnejšie dopravné koncepcie.

V krajinách strednej a východnej Európy je naliehavá potreba diverzifikovať výrobu a nesústreďovať sa len na automobily.

Nemecký priemysel a nemecká vláda jednostranne financovali vývoz. V roku 2018 dosiahol nemecký prebytok 7,6¤% HDP, čo je mimoriadne vysoká hodnota. Od globálnej krízy eurozóna ako celok čoraz viac smeruje do neomerkantilizmu, ktorý považuje exportný prebytok za hlavný hnací faktor hospodárskeho rastu. To viedlo k dosiahnutiu zvyšujúceho sa prebytku bežného účtu v eurozóne, ktorý v posledných rokoch dosiahol viac ako 3¤% HDP. Vláda USA bola menej ochotná akceptovať deficit bežného účtu. Spôsobilo to množenie obchodných konfliktov. Krajiny prevažne orientované na vývoz, ako napríklad Nemecko, sú takýmto konfliktom zvlášť zraniteľné.

S cieľom podporovať vývoz nemecké vlády tlmili domáci dopyt a zanedbávali verejné investície. Sociálnodemokra­tická / zelená vláda vedená Gerhardom Schröderom vytvorila na začiatku 21. storočia sektor s nízkymi mzdami. Reštriktívne rozpočtové politiky a pravidlá, ako je tzv. dlhová brzda, sa dostali do služby neomerkantilis­tickej orientácie na vývoz. Viedli k vážnemu nedostatku verejného investovania. Dopravná infraštruktúra sa zhoršila, školské budovy chátrajú, digitálna infraštruktúra je nedostatočná.

Typickým a rozhodujúcim príkladom sú železnice. Nemecké železnice pre nedostatočné investície a čoraz väčšiu obchodnú orientáciu trpia zle udržiavanými traťami a koľajovými vozidlami, ako aj vážnymi organizačnými problémami. Meškanie alebo rušenie vlakov je na dennom poriadku Železnice sú zle vybavené do budúcnosti, v ktorej sa majú stať základným kameňom ekologickejšieho dopravného systému. Nemecká vláda to nakoniec uznala a zvýšila investície pre železnice.

Ekologická reštrukturalizácia by si vyžadovala zvýšené verejné investície aj v iných oblastiach. Dlhová brzda, ktorá obmedzuje verejné zadlženie, je vážnou prekážkou nevyhnutných verejných investícií. V Nemecku sa tým začali zaoberať dokonca aj ekonómovia blízki podnikaniu – prinajmenšom v ich súčasnej veľmi rigidnej forme.

Štrukturálna kríza nemeckého exportného modelu začala ovplyvňovať ekonomiky strednej a východnej Európy, ktoré úzko súvisia s nemeckou exportnou výrobou. Na Slovensku v júni oproti rovnakému obdobiu minulého roka poklesla priemyselná produkcia o 2,1¤%. Pokles je zvlášť výrazný vo výrobe automobilov. OECD vo svojej najnovšej správe poukázala na vysokú zraniteľnosť slovenskej ekonomiky „voči narušeniu obchodu, vzhľadom na jej silné začlenenie do globálnych hodnotových reťazcov a značné spoliehanie sa na automobilový priemysel“. V krajinách ako Česká republika, Slovensko, Maďarsko a Slovinsko dosahuje úzko špecializovaný vývozný model so silným dôrazom na výrobu automobilov limity.

Je potrebné strategické preorientovanie hospodárskeho a priemyselného rozvoja. Nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier žiada proaktívnejšiu priemyselnú politiku. V tomto proaktívnom koncepte rozvoja však chýba zásadný ekologický rozmer. Z ekologických dôvodov nie je možné pokračovať v doterajších výrobných modeloch.Je nevyhnutné drasticky znížiť dopravnú náročnosť výroby. Preto sa výrobné miesta musia presunúť bližšie k miestam spotreby. To by mohlo poskytnúť nové príležitosti okrajovým regiónom.

V krajinách strednej a východnej Európy vznikla naliehavá potreba diverzifikovať výrobu a nesústreďovať sa len na výrobu automobilov. Bude si to vyžadovať aktívnejší prístup štátov v regióne a silnejšiu mobilizáciu domácich zdrojov. Ekologické a sociálne záujmy musia byť neoddeliteľnou súčasťou stratégií hospodárskej reštrukturalizácie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #MMF #BRICS #ekologická kríza #nemecká ekonomika #nemecký export