Lenže kde nie je žalobca, nie je ani sudca. Jediný, kto sa môže obrátiť na Ústavný súd so žiadosťou o autoritatívne vyjadrenie, či sa prezident takto smie, alebo nesmie správať, je premiér. Andrej Babiš si však nechce Miloša Zemana pohnevať. Zemanovi voliči sa s tými Babišovými prelínajú. Okrem toho sa Babišovi môže Zemanova priazeň hodiť, keby bolo potrebné zastaviť jeho osobnú kauzu Bocianie hniezdo, o odovzdaní súdu ktorej by mal žalobca rozhodnúť do konca mesiaca.
A tak Babiš cez víkend povedal, že ani on si neželá nominanta ČSSD Michala Šmardu vo vláde, hoci ho v júni sám prezidentovi navrhol. Vkráda sa podozrenie, že Zemanovým cieľom je vypudenie ČSSD z vlády a že s ním Babiš súhlasí. Obaja sú stúpenci čo najjednoduchšieho, podľa možností jednofarebného vládnutia. Babiš sa však vlani zdráhal oprieť o dva politické extrémy – komunistov a okamurovcov. Sociálna demokracia so solídnou povesťou bola preňho výhodnejšia voľba.
Teraz sa však pomery v Snemovni menia. Niekoľko poslancov sa od Tomia Okamuru odštiepilo, niekoľko sa odtrhlo od ODS a ochotu podporovať Babiša, aj keby ČSSD odišla z vlády, vyjadrili aj dvaja sociálnodemokratickí poslanci, okrem iných odvolaný minister Staněk. Pred Babišom sa otvára cesta k manažérskej vláde ANO, ktorá by pozbierala podporu naprieč parlamentným spektrom, trebárs aj bez pravicových radikálov. Zeman by len tlieskal – rovnako nikto nepochybuje, že si iba vybavuje dávne účty s ČSSD, ktorá ho neurobila hlavou štátu už pred šestnástimi rokmi.
Silné slová ČSSD majú za cieľ zatieniť jej opatrné a nesmelé kroky. Nie je si istá, či by v opozícii prežila.
Sociálni demokrati požiadali premiéra, aby prezidenta prinútil dodržiavať ústavu. Ale ako koaličnému partnerovi potom Babišovi pripomenuli, že majú nárok na päť členov vlády. Teraz, keď chýba minister kultúry, sú len štyria. Ak ANO stojí o pokračovanie spolupráce s ČSSD, môže jej ponúknuť namiesto kultúry iný rezort, alebo napríklad zhodiť celý kabinet a so sociálnymi demokratmi vyrokovať nový.
Tiež by im mohol zapchať ústa peniazmi v návrhu rozpočtu na budúci rok. Ešte viac ako na vyriešenie situácie na kultúre totiž ČSSD záleží na väčšej porcii peňazí pre rezorty, ktoré riadi, najmä pre ministerstvo práce a sociálnych vecí. Keby sa voličom pochválili týmto úspechom, mohli by aj oželieť, že sa ich talentovaný podpredseda Šmarda nestane novým ministrom, lebo ho Zeman pokladá za málo kompetentného.
Problém spočíva v tom, že sociálni demokrati sa ťažko dohovárajú na ďalšom postupe. Väčšinový hlas hovorí: trvajme na Šmardovi. Ten už medzitým vyriešil dilemu – oznámil, že požiadal o stiahnutie svojej nominácie. Sú však aj takí, čo odporúčajú dodať iné meno. Silnie tiež množstvo členov požadujúcich, aby strana vládu opustila. Ďalší však vidia vec odlišne. Nezhodnú sa ani na tom, či už je čas pridať sa k žalobe na prezidenta pre hrubé porušenie ústavy, ktorej návrh odoslal Senát s prevahou pravice Snemovni.
Silné slová ČSSD majú za cieľ zatieniť jej opatrné a nesmelé kroky. Nie je si istá, či by v opozícii prežila. Voliča viac zaujímajú ostro rezaní politici, a tých vo svojich radoch nemá. Preto znáša početné ústrky a dúfa, že skôr alebo neskôr občania jej vládne úspechy, ktorých pritom nie je málo, ocenia. Zeman s Babišom však hrajú inú hru. Prvý chce prekresliť ústavnú, druhý politickú mapu. Kam sa na ich pragmatické spojenectvo bezradná sociálna demokracia hrabe?