Stratifikáciu nemocníc potrebujeme

Zdá sa, že sa ministerstvo zdravotníctva rozhodlo naliať občanom čistého vína. Ako na tom naše zdravotníctvo skutočne je? Proces rozkladu všetkého dobrého, čo sme zdedili po predchádzajúcom režime a čo sme museli za každú cenu transformovať pre benefit niekoho iného, vyústil do úpadku, ktorý pociťujú nielen chronicky chorí, ale aj lekári, ak chcú byť k sebe poctiví.

23.08.2019 08:00
debata (6)

Na Slovensku sa historicky vždy viac liečilo v nemocnici ako v ambulancii. Podobná situácia je v Nemecku a Rakúsku, čo neprekvapuje, lebo u nás sa praktizuje viac nemecký model zdravotníctva ako anglosaský. Alarmujúce však ostáva, že napriek vysokému počtu hospitalizovaných pacientov kvalita poskytovanej nemocničnej starostlivosti zaostáva za európskym priemerom priam dramaticky.

Kým priemer EÚ je 126 odvrátiteľných úmrtí na 100-tisíc ľudí, my máme 243 úmrtí! Ako to vysvetliť, ak nie nízkou kvalitou nemocničnej starostlivosti? Iná situácia vládne v Bratislave a v ďalších veľkých mestách, ale na periférii Slovenska je úroveň všetkých odborností výrazne nižšia.

Príčin je viacero, ale za hlavnú by som označil viaceré politické rozhodnutia našich reprezentácií, ktoré umožnili privatizovať efektívne prevádzky v štátnych nemocniciach, čím došlo k ich ožobráčeniu. To malo nielen ekonomické, no i spoločenské dôsledky. Nemocnice sú už roky v dlhoch, na všetkom sa šetrí, dominantný je zisk. Odbornosť a pokrok v odbore akoby boli druhotné.

Hlavným argumentom nie je to, že nemocnica v nejakom mestečku nemá pôrodnicu, no aby dostupná pôrodnica bola dobre technicky a kádrovo vybavená.

Hlavné slovo v nemocnici má ekonóm, až potom lekársky riaditeľ alebo zástupca. Dlhodobé všeobecné politické podceňovanie avizovaných signálov úpadku odborníkmi, ako aj márna argumentácia v prospech nových techník, ktoré nie sú hneď finančne efektívne, viedli k ich vyhoreniu a nezáujmu o svoj rast.

Toľko diskutovaná stratifikácia nemocníc je asi poslednou možnosťou, ako zabrániť ich ďalšiemu úpadku, ale tiež ako zladiť potreby štátu so záujmami súkromnej sféry na podklade odbornosti a reálnej potreby regiónov. Hlavným predmetom činnosti ministerstva zdravotníctva je totiž zabezpečiť pre obyvateľstvo tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť, aká je v danej chvíli možná.

Tejto výzve čelili aj iné štáty, kde mali hádam ešte horšiu východiskovú pozíciu. Ak by u nás existovali iba štátne nemocnice, tak by sa dala táto úloha plniť prostredníctvom nariadení, tak ako sa to dialo za socializmu, a stále sa tak deje napríklad v Spojenom kráľovstve.

Tam je 90 percent nemocníc štátnych, stratifikácia existuje už dávno, každý ju rešpektuje, ale nie všetci ju tak nazývajú. No deľbu kompetencií jednotlivých nemocníc, ktoré sa nenaháňajú za ziskom, uznávajú zdravotnícki experti naprieč celým politickým spektrom. Situáciu im uľahčujú okrem nekomplikovaného priameho financovania z rozpočtu i tzv. štandardné postupy pre jednotlivé skupiny chorôb, ktoré sú v Británii vžité a rešpektované.

V súčasnosti na Slovensku neexistuje predpis na výkon činnosti nemocnice v regióne. Prakticky každá robí, čo si myslí, že je dobré, ale vždy to tak byť nemusí. Urobiť sieť nemocníc podľa dostupnosti a stupňa odbornosti lekárskeho zásahu je pre občana určite prospešné. Len mu treba vysvetliť, že ak bude musieť cestovať za naozaj odbornou pomocou trochu ďalej, tak je to preto, že mu to bude garantovať pravú odbornosť. Základným argumentom teda nie je to, že nemocnica v nejakom malom meste nemá pôrodnicu, no aby dostupná pôrodnica bola dobre technicky a kádrovo vybavená.

Stratifikácia si vyžiada nemalé investície, prinesie okrem úžitku aj krátkodobé bolesti, preto súhlasím s tými, ktorí presadzujú formu ústavného zákona. Viem si totiž ľahko predstaviť iných nezodpovedných politikov, ktorí by boli schopní stratifikáciu zrušiť šmahom ruky jednoduchou väčšinou v parlamente.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo zdravotníctva #nemocnice #Andrea Kalavská #stratifikácia #odvrátiteľné úmrtia