Ťažko zhodnotiť dôveryhodnosť týchto informácií, ktorých časť sa zjavne nezhoduje s realitou, sú vytrhnuté z kontextu a ich tón naznačuje uvravenosť a chválenkárstvo autora. Aj pravdivosť ich zlomku je však pohromou, lebo čo len jeden podplatný sudca, prokurátor či policajt je priveľa. Tie nepravdivé škodia už dnes ohrozovaním poctivých, krivením obrazu justície a znižovaním jej i tak neveľkej dôveryhodnosti.
Nepríjemným potvrdením obáv z politizácie je v tomto prípade postoj hlavy štátu, ktorá žiada vyvodzovanie personálnych dôsledkov z týchto správ ešte pred overením ich (ne)pravdivosti. Odvádza sa pozornosť od iných záležitostí, ktorých (ne)zvládnutie v dohľadnom čase ovplyvní súdnictvo na niekoľko rokov až desaťročí viac ako prípadné konexie obvineného. Jeho súčasná situácia nesvedčí o vplyve v súdnictve.
V najbližších rokoch odíde do dôchodku približne štvrtina súčasných sudcov, čo aktualizuje výber ich nástupcov. Medzi sudcami je asi preferovaný systém založený na spojení niekoľkoročnej prípravnej praxe v justičnom prostredí s náročnou skúškou, známy pod starým pomenovaním justiční čakatelia. Aj vláda sa pravdepodobne prikláňa k tejto vstupnej bráne do sudcovského stavu a predkladá parlamentu pomerne komplexnú úpravu tejto otázky.
Existujú aj iné možnosti, ako sa stať sudcom, ale väčšina by mala prejsť prípravou justičného čakateľa. Právnické fakulty produkujú masu absolventov rozličnej úrovne, ale o slobode a majetku by mali rozhodovať tí najlepší.
O niekoľko dní – 9. septembra – bude Súdna rada voliť novú predsedníčku či nového predsedu Najvyššieho súdu. O jednu z dvoch vrcholných sudcovských funkcií sa uchádza štvorica silných kandidátov. Súdna rada stojí pred náročnou úlohou výberu najlepšieho z veľmi dobrých. Masmediálne útoky na jedného z kandidátov však môžu pôsobiť v justičnom prostredí kontraproduktívne.
Škoda, že správy z jedného mobilu prehlušujú takú potrebnú diskusiu o justícii a zvlášť o jej skutočných personálnych problémoch.
Ústavný súd pracuje stále s neúplným počtom sudcov a zdá sa, že si na tento zlý stav pomaly zvykáme. Jeho výkonnosť je, pochopiteľne, výrazne znížená, čo sa prejavuje aj na ochrane ľudských práv. Osem sudcov jednoducho vybaví menej vecí ako trinásť.
O citlivých plenárnych veciach – a tie sú hodnotovo vypäté skoro všetky – Ústavný súd múdro zatiaľ, pokiaľ je to možné, nerozhoduje. Zrejme by pričasto neprijal meritórne rozhodnutie z dôvodu, že sa nenašlo potrebných sedem hlasov. Opísaný stav predstavuje výsledok spojenia dedičstva po predchádzajúcom prezidentovi a nespravenej domácej úlohy parlamentu.
Na budúci rok sa bude vyberať nový generálny prokurátor. Hľadanie vhodného kandidáta na túto odborne i ľudsky náročnú pozíciu patrí už dnes k úlohám politikov, ktorí sa zaoberajú justíciou. Sudcovia neradi rozhodujú o hriechoch svojich kolegov, a tak sú dlhodobé ťažkosti s personálnym obsadením disciplinárnych senátov. Tu nejde o hľadanie lepšieho modelu výberu či o vyššie odmeny, ale o tienistú stránku ináč pozitívnej kolegiality.
Nie všetky problémy justície sú personálne, ale bez ich vyriešenia je väčšina opatrení skoro zbytočná. Škoda, že správy z jedného mobilu prehlušujú takú potrebnú diskusiu o justícii a zvlášť o jej skutočných personálnych problémoch volaním po odstránení z funkcie na základe neoverených SMS.