Už sme si zvykli, že napriek nespornému významu obsahujú tieto pokyny okrem dôležitých informácií, ako je napríklad organizácia školského roka, aj informácie pripomínajúce pokyny pre tréning v armáde Rakúsko-Uhorska. Tam sa dočítame, že „kôň sa zapriaha v smere jazdy“, ale aj o nadmieru múdro sa tváriacich, no v skutočnosti len do komplikovaného jazyka preformulovaných banalitách, nesplniteľných cieľoch a excelentných hlúpostiach.
Bolo by úplne zbytočné rozoberať jednotlivé kapitoly, veď takto vyzerajú pedagogicko-organizačné pokyny už desaťročia. Tieto nie sú o nič lepšie ani o nič horšie. Päť percent užitočných informácií a 95¤% ničoho, čo ale školy musia zapracovať do svojej pedagogickej dokumentácie. V jednom sú však tohtoročné pokyny priam inovatívne. Pani ministerka v predtuche, že sú v jej kariére posledné, využila možnosť a v úvodnom slove podala odpočet svojho vládnutia v rezorte. Tým aj nepriamo povedala všetko dôležité o tom, ako bude vyzerať tento školský rok.
Zavedenie povinnosti pre všetky päťročné deti absolvovať predprimárne vzdelávanie v rámci posledného ročníka materskej školy by mohlo byť prvým krokom k revitalizácii regionálneho školstva.
Pani ministerka sa chváli, že pokrok nastal v siedmich oblastiach: Bol vypracovaný a vládou schválený Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania; parlament schválil nový zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch; „pokračujeme so zlepšovaním sociálneho statusu a atraktivity učiteľského povolania cestou zvyšovania platového ohodnotenia“. Zlepšenie nastalo údajne aj v systéme duálneho vzdelávania, otvoril sa trh s učebnicami a „upúšťame od povinnej angličtiny“. To, že ani jedno z uvedených opatrení, či už programových, alebo legislatívnych, nerieši ani jeden zo skutočných problémov regionálneho školstva, je zrejmé i smutné zároveň.
Neplatí to však pre opatrenie uvedené nenápadne v strede spomínaného textu: „V oblasti predškolskej výchovy nás už v budúcom roku čaká prelomové zavedenie povinného vzdelávania v materských školách pre päťročné deti.“
Pani Martina Lubyová má pravdu. Možno si to na Stromovej ulici ani neuvedomili, ale zavedenie povinnosti pre všetky päťročné deti absolvovať predprimárne vzdelávanie v rámci posledného ročníka materskej školy by mohlo byť prvým krokom k revitalizácii regionálneho školstva. Rozhodne je to jediné skutočne správne a súčasne aj dôležité rozhodnutie v rezorte za posledných tridsať rokov.
Aby sa neminulo účinkom, musia naň nadväzovať také opatrenia, ktoré by zabránili, aby súčasný nefungujúci systém nových žiakov skôr či neskôr nedotlačil k apatii, nezáujmu, prispôsobeniu sa katastrofálne nízkej náročnosti a poznaniu, že učiť sa nie je potrebné. Známky, výučné listy i maturitné vysvedčenia možno získať na väčšine základných a stredných škôl bez akejkoľvek námahy, dokonca aj bez fyzickej prítomnosti. Napokon stále platí, že dobre vycvičený šimpanz s priemernou inteligenciu vlastnou jeho druhu pri troche šťastia môže dosiahnuť na externej časti písomnej maturitnej skúšky z cudzieho jazyka dostatočný počet bodov.
Ale ak by sme dosiahli to, že by pokiaľ možno všetci prváčikovia dostali šancu, urobili by sme pre nich a pre celú spoločnosť obrovský kus práce. Tento školský rok to síce nezachráni, no ako prísľub do budúcnosti to vyzerá nádejne. Len aby sme na podobné opatrenia nemuseli čakať ďalších tridsať rokov.