Keď sa o návrhu v mestskom zastupiteľstve koncom júna hlasovalo, nenašiel sa jediný poslanec, ktorý by bol proti. Na verejnú dopravu asi väčšina z poslancov – na rozdiel od bežných Košičanov a ďalších tisícok ľudí dochádzajúcich do východoslovenskej metropoly – odkázaná nie je. Štvrťmiliónové mesto tak má cestovné tarify výrazne vyššie než väčšie mestá ako Bratislava, Brno či Ostrava.
Opačný prístup si zvolila radnica v Spišskej Novej Vsi či mestské zastupiteľstvo v Brezne. Na Spiši od vlaňajška cestujú zadarmo dôchodcovia nad 70 rokov (teda rovnako ako v Košiciach či Bratislave). Breznianski poslanci schválili ešte veľkorysejšie opatrenie – v tamojšej MHD od 1. septembra bezplatne cestujú už nielen seniori, ale aj deti, študenti stredných a vysokých škôl, darcovia krvi, osoby s ŤZP a ich sprievod, ako aj osoby s detským kočíkom.
V období klimatickej krízy je znižovanie cestovného a sprístupňovanie verejnej dopravy logickým krokom, ako motivovať ľudí presadať z neefektívne využívaných áut do verejných dopravných prostriedkov a tým znižovať nielen počet áut na cestách, ale aj ich emisie a hluk v mestách. Úľavy na cestovných lístkoch sú zároveň dôležitým prvkom vyrovnávania sociálnych rozdielov, podobne ako bezplatné obedy pre deti v školách či voľná vlaková doprava pre študentov a dôchodcov.
Ratovať dopravný podnik v kríze zvyšovaním cestovného je prvoplánovým riešením. Reálne skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že odvážnych riešení sa netreba báť. Nie každý deň je nedeľa, ale bezplatnú či výrazne zlacnenú dopravu by pri šikovnom pláne Košice a ďalšie mestá zniesli nielen počas hokejového šampionátu.
Vraj znižovanie cestovného nemôže v čase všeobecne rastúcich nákladov a miezd fungovať. Stovka miest po celom svete je príkladom toho, že lístky sa dajú nielen zlacňovať, ale že ich možno aj úplne odstrániť. Vo všetkých týchto mestách totiž MHD funguje s nepočetnými výnimkami bezplatne. Nejde o utópiu zo vzdialených končín. Krajina, kde je vôbec najviac miest s bezplatnou verejnou dopravou (21), je Poľsko. Za hlavné mesto bezplatného cestovania sa však považuje estónska metropola Tallinn. Mestskú dopravu zadarmo tam môže využívať až 440-tisíc obyvateľov mesta, ktorí v ňom majú zaregistrovaný trvalý pobyt.
Štatistiky ukazujú, že zavedenie bezplatnej dopravy najviac pomohlo nezamestnaným, nízkopríjmovým skupinám, dôchodcom a mládeži. Počet cestujúcich z jednotlivých znevýhodnených skupín sa vďaka pokrokovému sociálnemu opatreniu zvýšil od 16 až do 32 percent. Vo francúzskom meste Aubagne však vzrástol celkový počet cestujúcich po zavedení bezplatnej dopravy dokonca o neuveriteľných 135,8 percenta.
Trend je jasný. Kým na začiatku 80. rokov na celom svete poskytovalo bezplatnú MHD len šesť miest, dnes ich je takmer sto a ďalšie tisícky poskytujú čiastočne bezplatnú dopravu. Podpora verejnej dopravy je nielen ekologická, ale presadanie z áut do autobusov a električiek aj výrazne zvyšuje kvalitu života v meste odľahčovaním už beztak preplnených ciest.
Dopravné prostriedky najnovšej generácie sú navyše veľmi pohodlné, v lete dobre klimatizované a v zime vyhrievané, pričom v nich nechýba ani bezplatné pripojenie na internet. Prečo sa takýmito autobusmi a električkami môže pochváliť Bratislava, no nie Košice, ktoré svoj vozový park modernizovali iba nedávno, je legitímna otázka pre obstarávateľov síce moderných, ale neklimatizovaných električiek brázdiacich tamojšie koľaje.
Sprístupňovanie MHD je prirodzeným opatrením rozširovania zdieľaných statkov, teda rozumným obratom k mobilite ako verejnej službe podobnej údržbe chodníkov, prevádzke pouličného osvetlenia či starostlivosti o zeleň. Výhrady, že pohonné hmoty, elektrina či mzdy obslužného personálu sa samy nezaplatia, sú jalové, podobne ako pri diskusiách o bezplatných vlakoch a obedoch.
Dôležitá je dôslednosť, aby nenastala situácia ako v školských jedálňach, ktoré sú personálne aj technicky poddimenzované a tisícky rodičov musia za teplé jedlo svojich detí beztak platiť zvýšené režijné náklady. Príjem z cestovného zvyčajne tvorí len menšiu časť rozpočtu dopravného podniku. Z väčšej časti je doprava subvencovaná z verejných zdrojov – zrušenie cestovného by tak nespôsobilo kolaps. Vyžiadalo by si iba vynachádzavosť, ako nahradiť chýbajúcu časť dopravného rozpočtu, napríklad využitím príjmov z parkovného.
Tallinn vďaka bezplatnej doprave prilákal od jej zavedenia až 25-tisíc nových rezidentov. Pri prepočítaní príjmu z miestnych daní od nových obyvateľov a nákladov na zaplátanie diery v rozpočte verejnej dopravy sa ukázalo, že mesto ostalo aj po zarátaní investícií do rozšírenia dopravných kapacít v reakcii na zvýšený dopyt po cestovaní v zisku viac ako 16 miliónov eur ročne.
Ratovať dopravný podnik v kríze zvyšovaním cestovného je konzervatívnym a prvoplánovým riešením, ktoré sledujúc trendy vo svete nemožno nazvať inak ako útokom hlavou proti múru. Reálne skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že odvážnych riešení sa netreba báť. Nie každý deň je nedeľa, ale bezplatnú či výrazne zlacnenú dopravu by pri šikovnom pláne Košice a ďalšie mestá zniesli nielen počas hokejového šampionátu.