V prvom rade kotlebovcom stačilo uverejniť výroky, za ktoré bol Mazurek zbavený mandátu a poukázať na to, že podľa nich povedal iba pravdu. A mnohí, aj potenciálni sympatizanti, uznanlivo súhlasia. Z Mazureka sa pre nich stáva mučeník nespravodlivého systému, ktorý chcú oni zmeniť.
Kotlebovci sa pasujú za jedinú stranu vyhraňujúcu sa voči súčasnému systému liberálnej demokracie, ktorá môže za všetky príkoria a krivdy ľudí. Tým v súčasných neutešených pomeroch globálneho kapitalizmu lanária do svojho košiara nových voličov. Taktiež môžu poukázať na dvojaký meter: za fašistické gesto bol odsúdený aj generálny riaditeľ futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava Ivan Kmotrík ml. Nikto však na neho netlačí, aby odstúpil z funkcie, resp. nenazýva Slovan fašistickým klubom. Navyše, keby chceli, mohli by poukázať na bývalého predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho, ktorý v marci pochválil niektoré činy Mussoliniho. O funkciu neprišiel.
Je jasné, že Ľudová strana Naše Slovensko už dávno nie je iba spolkom postpubertálnych fašistických pohrobkov, ktorého hlavným zmyslom je velebenie slovenského klérofašistického štátu, ale oslovuje širšie spektrum populácie, hlavne na vidieku. Je to badateľné aj na zmene ich slovníka. Týmto posunom prešiel aj Národný front vo Francúzsku, keď Jeana-Marie Le Pena na čele strany nahradila jeho dcéra Marine. V Nemecku je tento rozdiel zasa badateľný medzi stranami Alternatíva pre Nemecko a NPD.
Ak sa niekto domnieva, že oslabovanie Smeru a SNS, aj v prospech rastu ĽS NS, je pozitívny trend, pretože Smer treba zničiť, môže byť veľmi nemilo prekvapený. Vypustiť džina z fľaše, ako môžeme pozorovať pri brexite, môže zaviesť krajinu do totálneho chaosu.
Kotlebovci vedia, že oslavovanie Slovenského štátu im zabezpečí iba malý počet obdivovateľov. Musia osloviť širšie masy, a to tým, že vytýčia nových nepriateľov spoločnosti – Rómov, imigrantov, EÚ, NATO, liberálnu demokraciu a globalizáciu, ktorí môžu za všetky neduhy doby. Sami seba stavajú mimo systému, ako jediná alternatíva proti všetkým. To sa im darí, a preto zvábili (podobne ako aj Kollárova Sme rodina) už nejedného nespokojného voliča SNS a Smeru. K tomu im pomáha aj neustála poľovačka (pokútna i oprávnená) na Smer. Súčet preferencií týchto troch strán zostáva nemenný, a ide iba o to, ako sa prerozdelí. Národne a sociálne orientovaní voliči pochádzajúci z vidieckeho prostredia nikdy nedajú svoj hlas modernej liberálnej strane. Ak sa niekto domnieva, že oslabovanie Smeru a SNS, aj v prospech rastu ĽS NS, je pozitívny trend, pretože Smer treba zničiť, môže byť veľmi nemilo prekvapený. Vypustiť džina z fľaše, ako môžeme pozorovať pri brexite, môže zaviesť krajinu do totálneho chaosu.
Riešením nie je vytesnenie a ignorovanie Kotlebovej strany v médiách, pretože tá dokáže efektívne a lživo informovať o svojich zámeroch prostredníctvom sociálnych médií, internetu a zanietených sympatizantov. Nič nevyrieši ani zákaz tejto strany, pretože jej členovia sa môžu objaviť na kandidátke inej z priehrštia strán – záleží iba na adekvátnej finančnej ponuke. A je veľmi pravdepodobné, že kotlebovci majú cez nastrčených ľudí založené iné, rezervné strany.
Riešením je zapojenie strany do odborných politických diskusií. Kotlebovci vo svojom programe neponúkajú žiadne riešenia a oháňajú sa iba frázami ako zastavíme, nedovolíme, zavedieme alebo vybudujeme, ale nehovoria nič konkrétne. Prizvanie do politických diskusií, ktoré sledujú státisíce občanov, s expertmi iných strán a pod paľbou konkrétnych otázok novinárov na témy školstva, zdravotníctva, ekonomiky, verejných financií alebo dopravy by jasne ukázalo ich chabé vzdelanie a (ne)schopnosť riešiť pálčivé problémy ľudí a krajiny.