Tak zase máme nejaký primát

14.09.2019 11:00

Národná rada schválila zálohovanie jednorazových nápojových obalov – kovových a PET fliaš. Podľa ministerstva životného prostredia ide o veľký krok k čistejšej a zelenšej krajine. Navyše budeme prví v strednej Európe, kto PET fľaše zálohuje.

Samozrejme, všetci chceme mať krajšie Slovensko a iste teší i každý primát, len keby tie dôvody pre potrebu zálohovania boli presvedčivejšie. Totiž keby čerstvo prijatý zákon nevyvolával toľko otáznikov a nejasností, nepripúšťal už v zárodku výnimky, keby viac zohľadnil aj stanoviská odborníkov a dotknutých strán, keby bol vo vzťahu k nápojovým obalom komplexnejší…

Údaj, že 40 percent predaných PET fliaš končí na skládke alebo voľne pohodených v prírode, je starý, prekonaný. V súčasnosti už realita vyzerá inak, je priaznivejšia pre vyššie zhodnotenie týchto odpadov. To určite nie je problém zistiť, napríklad z hodnotenia separovaného zberu a výkazníctva organizácií zodpovedných výrobcov.

Priznáva rezort životného prostredia, že v superlatívoch prezentovaný zákon o odpadoch z roku 2015 sa celkom nevydaril?

Zdôvodnenie sa opiera aj o stanoviská spolkov rybárov, poľovníkov, turistov… Nie sú to najmä ich členovia, čo občas zabudnú dopitú fľašu z umelej hmoty na brehu rieku, jazera, v lese či pri turistickom chodníku? Pritom názory výrobcov nápojov, obchodníkov i spracovateľov PET odpadu sa pri tvorbe legislatívy nezohľadnili vôbec alebo iba minimálne.

Nedá sa akceptovať názor odborníkov z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA), že zálohovanie neohrozí separovaný zber. Starosta každej obce iste potvrdí, že sa výpadok platieb za zber PET fliaš výrazne negatívne prejaví na ich ekonomike odpadového hospodárstva. A doplatia na to občania.

Zavedenie zálohovania nebude lacnou záležitosťou a celý systém určite prevýši sumu 80 miliónov eur, o ktorej hovorí rezort. Kto na to doplatí, respektíve, kto to celé zaplatí, ak CEPTA je proti použitiu prostriedkov z verejných zdrojov? Nuž, výrobcovia nápojov, obchodníci alebo v konečnom dôsledku zase len občania.

Nejasnosti vyvolávajú výnimky pre malé obchody. Mnoho drobných predajcov nakupuje nápoje vo veľkoobchodoch. Budú si aj ony nárokovať zálohy? A budú i povinné spätne odoberať prázdne fľaše? Malý obchodník síce nemusí PET fľaše zálohovať ani spätne odoberať, ale ak zaplatí napríklad v Metre zálohu, tak ju určite premietne do ceny. Ako to však zistí zákazník?

Zálohované obaly sa majú signovať špeciálnym kódom. Kto to bude robiť? Výrobca nápoja, obchodník či predajca? Spätne odberať a zálohy sa majú vracať len za označené obaly. Ak signovať kódom bude iba obchod, kde skončia obaly z nápojov, ktoré predá obchod bez povinnosti zálohovať?

Budú síce rovnakej „kvality“ ako tie s kódom, no bez nároku za odovzdanie za peniaze. Ak ich obchod zoberie, získa cenný odpad, no zrejme na úkor separovaného zberu. Čo uprednostní občan: zisk pre obchod, prínos pre obec alebo skládku?

Nie je celkom jasný a transparentný ani tok peňazí a to, kde skončia tie z nevyplatených záloh. Asi sa to bude podobať na spoplatnenie igelitiek. Aj tu sa dosiahol určitý priaznivý efekt pre životné prostredie, no nik nevie, ako sa naložilo s vybratými peniazmi. Nadobúdacia cena igelitky je určite mnohonásobne nižšia než predajná cena 20 centov. A dnes i predavač na trhu bez registračnej pokladnice igelitku bez problémov spoplatní.

A čo ostatné PET obaly? Veď aj tie škodia životnému prostrediu. Otázok je iste veľa, no budú aspoň dôvody na časté novelizácie zákona. A v tom sme na Slovensku naozaj „vynikajúci“.

Zálohovanie je podľa zodpovedajúceho ministerstva dôkazom, že ochrana životného prostredia už nie je na periférii záujmu spoločnosti. Natíska sa otázka, či zálohovanie je to posledné, čo tu ešte chýbalo, alebo rezort potichu priznáva, že v superlatívoch prezentovaný zákon o odpadoch z roku 2015 sa celkom nevydaril.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zákon o odpadoch #výrobcovia nápojov #PET flaše #odpadové hospodárstvo #CEPTA
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku