Majú štrajky za klímu zmysel?

Svet očakáva ďalšiu vlnu globálnych klimatických štrajkov. Účasť na piatkoch za budúcnosť už ohlásilo 139 štátov sveta na všetkých kontinentoch a ďalšie sa možno pridajú.

20.09.2019 10:00
debata (18)

Ani zďaleka nebudú štrajkovať iba školáci, pridávajú sa aj odbory, občianske združenia, školy, vedecké inštitúcie a dokonca aj niektoré korporácie. Mestá vyhlasujú stav klimatickej núdze.

Ide iba o neodôvodnenú paniku, ako nás upokojujú stále početné skeptické hlasy? Alebo ide o záchranu Titanicu, ktorý už možno narazil do ľadovca? Alebo je pravda niekde uprostred?

Prvé, čo si musíme uvedomiť, je realita klimatickej zmeny. Skupina francúzskych vedcov zverejnila najnovšie výsledky klimatických modelov, ktoré sa objavia v nadchádzajúcej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC). Ich úlohou je znížiť neistotu miery oteplenia, ktorú môžeme očakávať v závislosti od množstva vypustených skleníkových plynov. Bohužiaľ, modely sa prikláňajú skôr k možnosti, že môžeme očakávať väčšie oteplenie, ako vyplývalo z doterajších poznatkov. Potvrdzujú sa tak predbežné výpočty amerických vedcov, ktoré takisto predpokladajú pri danom množstve skleníkových plynov výraznejšie otepľovanie. Potvrdenie týchto údajov ďalšími skupinami vedcov bude znamenať nekompromisný záver: na naplnenie našich klimatických záväzkov budeme mať ešte menej času, ako sme si mysleli.

Klimatológovia o príčine otepľovania nepochybujú. Nie preto, že by boli súčasťou globálnej konšpirácie s cieľom vyvolať paniku alebo zarobiť na obchode s „horúcim vzduchom“. Ich postoj vyplýva „iba“ z nespochybni­teľných dôsledkov fyziky a prírodných zákonov. Dnes totiž nevidíme nijaký iný prírodný proces, ktorý by vysvetľoval súčasné oteplenie. Že sa otepľuje vďaka človeku, môžeme tvrdiť s takou istotou, akú nám veda môže dať.

Aj najnovší editoriál prestížneho britského týždenníka Nature podporil mediálnu iniciatívu, v ktorej sa 250 populárnych periodík zaviazalo pravdivo a so všetkou naliehavosťou informovať širokú verejnosť o klimatickej kríze. „Konajme teraz, aby sme odvrátili klimatickú krízu,“ vyzýva Nature. V súvisiacom článku prináša svedectvá morských biológov, ktorí opisujú neradostné zážitky z mapovania vymierajúcich koralových útesov.

Už nestačí o klimatickej zmene len hovoriť ako o možnej hrozbe budúcnosti a nemôžeme už ani čakať na nové a čisté zdroje energie. Musíme pracovať s tým, čo máme dnes.

Takmer 25 000 prírodo­vedcov z Nemecka, Rakúska a zo Švajčiarska priamo podporilo nastávajúce klimatické štrajky a pridávajú sa ďalšie tisícky zo všetkých kútov sveta. U nás nezostali bokom ani najvýznamnejšie vedecké inštitúcie: Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita a Slovenská akadémia vied s výzvou k akademikom aj ku všetkým občanom pridať sa ku globálnemu štrajku.

Objavujú sa aj dobre myslené skeptické hlasy. Ozývajú sa ľudia, ktorí si uvedomujú závažnosť situácie, riešenie v nátlakových akciách však nevidia. Svet však už nie je v situácii, keď ho môže zachrániť čakanie. V tomto zmysle ide naozaj o povestnú kvapku vody v oceáne. Už nestačí o klimatickej zmene len hovoriť ako o možnej hrozbe budúcnosti a nemôžeme už ani čakať na nové a čisté zdroje energie (túto šancu sme zrejme už prepásli). Musíme pracovať s tým, čo máme dnes.

Politici nikdy nebudú ľuďmi, ktorým by vyhovovali rýchle zmeny, a do poslednej chvíle budú hájiť status quo. Ak však bude tlak verejnosti rozhodný a pretrvávajúci, už ho nebudú môcť odbiť ani povrchným chlácholením, ani predstieraním činnosti. Štrajky môžu (a musia) ovplyvniť rozhodovanie politikov, aby začali prijímať systémové zmeny. Nie v ich záujme, a už vôbec nie v záujme veľkých korporácií, ale predovšetkým v záujme celej verejnosti.

Nedajme si zobrať planétu, na ktorej sa dá žiť.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatická zmena #klimatický štrajk