Tá mala preklenúť rôzne politické zafarbenia a predstaviť najdôležitejšie výzvy, ktoré budeme musieť riešiť v budúcich desiatich rokoch. Ubehol viac než rok, no víziu stále nemáme.
V rámci pripomienkového konania, do ktorého sa mohli zapojiť aj bežní občania, bol cez leto predstavený návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030. Tú však pripravili úradníci podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho. Prečo nie Rada múdrych?
Dokument prichádza neskoro
Neprichádza neskoro, tesne pred voľbami? Potrebujeme takýto dokument so záväznými opatreniami alebo by budúcnosť Slovenska mali riešiť politické strany podľa svojho ideologického zafarbenia a vízie by sa mali ponechať na akademikov? Je vôbec tento dokument prínosný?
Akákoľvek prognóza by sa mala napísať analyticky a špekulatívne, teda na základe súčasných faktov a trendov by s určitou pravdepodobnosťou mala predpovedať budúcu realitu. Trendy sa dynamicky menia, a preto podobné materiály nemajú dlhú trvácnosť. Spomeňme si na Súhrnnú prognózu vývoja ČSSR do roku 2010, ktorú sfinalizovali v roku 1988.
Z vízie sa nedozvieme, koľko štát plánuje investovať do infraštruktúry, do výstavby diaľnic, bytov a nemocníc, v ktorých regiónoch a mestách sa bude investovať prioritne, ani kde sa vezmú na to zdroje. Jednoducho, občania sa nedozvedia nič z toho, čo by mohli do roku 2030 očakávať.
Žiaľ, autori nám predložili víziu, v ktorej je všetko jasné. Je napísaná kategoricky s mnohými imperatívnymi formuláciami. Niekedy pôsobí ako Trestný zákonník. Analýz a matematických prepočtov je málo, ale stanovuje 312 opatrení, ktoré treba legislatívne prijať, pretože inak nás čaká katastrofa.
Navyše ju sformulovali v abstraktnom štýle. Takže sa nedozvieme, koľko štát plánuje investovať do infraštruktúry, stavby diaľnic, odpadového hospodárstva, do výstavby (nájomných) bytov a nemocníc, v ktorých regiónoch a mestách sa bude investovať prioritne, ani kde sa vezmú na to zdroje. Jednoducho, občania sa nedozvedia nič z toho, čo by mohli do roku 2030 očakávať.
Hypotekárne otroctvo
Výdavky na bývanie čoraz viac zaťažujú ich peňaženky. Nie to len prípad Slovenska. Trpíme nedostatkom cenovo dostupných bytov a vysoké nájomné vytláča ľudí z centier miest v celej Európe.
Mladá generácia sa búri proti hypotekárnemu otroctvu. Koľko nájomných bytov nám vlastne chýba? Koľko bytov a domov je nevyužitých? Na tisíc obyvateľov pripadá celkove 370 bytov, resp. 329 obývaných. Na dobehnutie úrovne EÚ by sme potrebovali 477 bytov. Odpovede a zámery vo vízii nenájdeme. Podobne ako odpovede na otázky, ktoré diaľnice a kde by sa mali stavať. Ktoré mestá sa odbremenia obchvatmi? Koľko kilometrov ciest sa opraví?
Potrebujeme aspoň náznaky odpovedí na otázky, čo so zdravotníctvom, koľko peňazí bude potrebovať. Nik sa nedomnieva, že stratifikácia nemocníc vyrieši všetky neduhy rezortu. Podobných opatrení bolo v poslednom období viacero, napr. DRG systém alebo elektronické zdravotníctvo, a zdravotníctvo sa veľmi nezlepšilo. Jeho hlavným nedostatkom je každoročné podfinancovanie, zlé manažovanie zdravotníckych zariadení a zlá cenotvorba výkonov. Nevrlý prístup zdravotníkov nevyrieši žiadne dofinancovanie. Zdravotníctvo je, žiaľ, odraz celej spoločnosti.
Podpora drahých elektromobilov. Prečo?
Materiál sa veľmi venuje ekologickým témam. Lenže napríklad elektromobily vôbec nemusia prispievať k ochrane životného prostredia tak, ako sa tvrdí. Mnohí upozorňujú, že, naopak, môžu mať v konečnom dôsledku (výroba a likvidácia batérií a výroba elektrickej energie na pohon) vyššiu uhlíkovú stopu a negatívnejší dosah na prenosovú sieť.
Naša vláda podporuje nákup elektromobilov, hoci na zníženie emisií môže podporiť i lacné malé autá. Prečo podporuje drahé elektromobily pre majetných, a nie lacné pre chudobnejších? Elektromobily možno čoskoro nahradia autá na vodíkový pohon. Opäť sa vyhovárame na úniu, no tá požaduje od automobiliek, aby vyrábali elektromobily, nie štáty, aby ich kupovali.
Natíska sa tiež otázka, prečo by mali budúce vlády prijať „smerácku“ víziu a stratégiu rozvoja Slovenska. Budúca vláda sa bude zrejme skladať z ideologicky iných strán, ktoré budú mať prirodzene iné názory na rozvoj Slovenska. Dokázali by sa zhodnúť na niektorých strategických veciach?
Nuž, pred voľbami je najlepší čas začať diskutovať o tom, ako sa vyrovnať s klimatickými zmenami, rastúcim odpadom, nedostupnosťou bývania, so zvyšovaním zdravého dožitia obyvateľstva, s digitalizáciou života a ekonomík, priemyslom 4.0 alebo demografickými hrozbami.
Je otázne, či naši politici majú vôbec záujem o týchto témach debatovať, alebo radšej predstavia krátkodobé opatrenia ako zázračné lieky na všetky neduhy, pretože ich omnoho viac zaujíma marketingová šou, osočovanie oponentov, vyhrážanie sa väzením alebo interrupcie.