Bauder, jeden z hlavných nemeckých producentov striech, otvoril svoje prvé výrobné stredisko mimo domácej pôdy v júni 2016 práve v meste Bruck an der Leitha (Most nad Litavou), neďaleko od hraníc so Slovenskom. Dôvodov na takúto investíciu bolo veľa.
V Nemecku zaznamenali nedostatok pozemkov v blízkosti rafinérií, ktoré vyhovujú osobitým výrobným podmienkam tohto odvetvia. Okrem toho má rodinný podnik s tradičným sídlom v Stuttgarte mnohých zákazníkov vo východnej Európe. A k tým sa chcelo vedenie firmy priblížiť. Pritom sa mala zachovať nemčina ako dorozumievací jazyk v podniku.
Podnikatelia zo Švábska neboli ani prví, ani poslední, ktorí objavili obrovský potenciál regiónu medzi hlavnými mestami Rakúska a Slovenska. Letisko vo Schwechate, ropná rafinéria v susednom Mannswörthe alebo diaľnice A4 a A9 patria medzi výhody, ktoré sú už dávno známe.
Rast miezd na Slovensku sa stáva ďalším argumentom pre to, aby podnikatelia investovali viac na rakúskej strane. Je verejným tajomstvom, že zamestnanci z určitých odvetví majú v Bratislave už vyššie zárobky ako vo Viedni.
Spolková krajina Dolné Rakúsko však pred niekoľkými rokmi začala veľkou mierou investovať aj do vzdelávania. V júni tam vyčlenili ďalších 450 miliónov eur na modernizáciu a vybudovanie nových škôl. Pritom kladú dôraz na to, aby školská infraštruktúra vyhovovala všetkým požiadavkám digitalizácie a aby učivo bolo v celom Rakúsku na úrovni doby.
Tým v neposlednom rade reagujú na prognózy, podľa ktorých sa počet obyvateľstva v okrese Schwechat do roku 2040 zvýši o 20 percent a súčasne bude výrazne mladnúť. To určite prinesie množstvo pracovných príležitostí práve pre mladých ľudí.
Bratislave teda za hranicou rastie pozoruhodná konkurencia. Veď demografické prognózy pre Slovensko vôbec nevyzerajú optimisticky. Do roku 2050 budú Slováci pravdepodobne patriť medzi najstarších obyvateľov celej Európskej únie! Okrem toho sa očakáva, že záujem investorov o pozemky popri rakúskej hranici na území Slovenskej republiky bude postupne klesať pre malý výber a premrštené ceny. A tak sa bude čoraz viac presmerovávať do Dolného Rakúska a Burgenlandu.
Rast miezd na Slovensku sa stáva ďalším argumentom pre to, aby podnikatelia investovali viac na rakúskej strane. Je verejným tajomstvom, že zamestnanci z určitých odvetví majú v Bratislave už vyššie zárobky ako vo Viedni. Pritom zamestnávatelia im často poskytujú množstvo ďalších nákladných výhod. Dlhodobá otázka teda znie: Dokedy budú zahraniční investori ešte ochotní platiť zo svojich peňazí finančne náročné školenia pre zamestnancov zo Slovenska, keď nájdu napríklad jazykovo zdatnejších ľudí za primeranejšiu mzdu v Rakúsku?
Prílev investorov na Slovensko zatiaľ trvá. Počet podnikateľov, ktorí sa podobne ako majitelia firmy Bauder zastavia pred bránami Slovenskej republiky, je ešte pomerne malý. Môže ísť však o nezvratný trend, ktorý by mali v Bratislave opatrne sledovať.
Najdôležitejším signálom je určite to, že treba investovať nielen do modernizácie školstva, ale aj do všestrannej podpory perspektívnych znalostí, ako sú cudzie jazyky či technické zručnosti.
Pritom sa nemožno spoliehať výlučne na to, že zahraniční investori budú naďalej financovať väčšinu potrebných školení svojich zamestnancov. Slováci práve v súvislosti s krutými hospodárskymi reformami na prelome tisícročí dokázali svoju obdivuhodnú výkonnosť, schopnosť naučiť sa novotám a to, že sú pripravení na budúcnosť. Na to treba nadviazať, aby nestratili výbornú povesť, ktorú dosiahli dlhoročnou tvrdou prácou.