Čína, jedna krajina, jeden svet

03.10.2019 10:00

Čínska ľudová republika oslávila 70 rokov svojho trvania. Zásadná štátoprávna zmena oficiálne nastala 1. októbra 1949 ako vyústenie dlhodobej občianskej vojny. Išlo o konflikt medzi Čankajškovými nacionalistami a komunistami pod vedením Mao Ce-tunga, ktorí si neprestávali „ísť po krku“ ani počas krutej japonskej okupácie veľkej časti krajiny.

Zámer Japonského cisárstva urobiť z obrovského suseda kolóniu sa začal už začiatkom 30. rokov minulého storočia, keď vytvorilo bábkový štát Mandžukuo. Formálne riadený posledným čínskym cisárom, ktorého osudy opisuje známy rovnomenný film (The Last Emperor) talianskeho režiséra Bernarda Bertolucciho.

Išlo vlastne o zámer prvej modernej ázijskej mocnosti nahradiť predchádzajúcich európskych kolonizátorov. Pekinské elity to Tokiu nikdy nezabudli, rovnako ako Západu neodpustili fakt, že počas 19. storočia urobil z kedysi mocnej ríše polokolóniu. Aj tu sa dajú hľadať príčiny extrémnych ekonomicko-politických ambícií povojnovej „Ríše stredu“.

Rozmach modernej Číny je bezprecedentný, v niektorých aspektoch bezpríkladný. Mieša sa v ňom prudká modernizácia s hospodárskym ochranárstvom najvyššieho stupňa, ale tiež s tradíciami konfuciánstva. Všetko pod taktovkou komunistickej strany, ktorá z ČĽR vytvorila prvú krajinu štátneho kapitalizmu. Presne v duchu pragmatickej myšlienky Teng Siao-pchinga o mačke, na farbe ktorej nezáleží, hlavná vec, že chytá myši.

Víťazný pochod Číny si západné demokracie roky maľovali na ružovo. V kontexte hlbokej neznalosti dejín a kultúry ázijského supertigra. Predstava o liberalizácii pomerov po zatiahnutí Pekingu do útrob globálneho biznisu bola neuveriteľne hlúpa. Došlo k pravému opaku.

Dávno preč sú časy, keď Veľká proletárska kultúrna revolúcia zahubila milióny ľudí hladomorom. Súčasní vodcovia sebavedomej veľmoci, ktorá zjavne nadväzuje na tradície čínskych cisárov, bojujú so Spojenými štátmi o hlavné miesto pod slnkom. Prišli s reštauráciou dávnej Hodvábnej cesty a presadzujú sa po celej planéte. Vrátane toho, že na čiernom kontinente úplne bezškrupulózne nahrádzajú predchádzajúce záujmy európskych štátov. Zatiaľ čo si frustrovaní potomkovia kolonialistov prirábajú ťažkosti iracionálnymi snahami odčiniť hriechy predkov…

Najzávažnejšie dôsledky má gigantický čínsky rozvoj, prirodzene, vo Východnej či v Juhovýchodnej Ázii, kde proti pevninským Číňanom paktuje kdekto s kdekým. Nie je náhoda, že zduženie ASEAN vzniklo programovo bez účasti Pekingu a Japonsko sa najnovšie rozhodlo i formálne považovať ČĽR za najväčšiu hrozbu vlastnej bezpečnosti.

Víťazný pochod Čínskej ľudovej republiky si západné demokracie roky maľovali na ružovo. V kontexte hlbokej neznalosti dejín a kultúry ázijského supertigra. Predstava o liberalizácii pomerov po zatiahnutí Číny do útrob globálneho biznisu bola neuveriteľne hlúpa. Došlo k pravému opaku. Technologicky sprudka rastúca krajina si vzala príklad z následkov uvoľňovania pomerov v Sovietskom zväze za Gorbačova a rozhodla sa uzavrieť s vlastnými obyvateľmi tichú dohodu. Zmnohonásobenie životnej úrovne rodičov a prarodičov výmenou za poslušnosť komunistickej strane. Teda skorumpovaným oligarchom, ktorí dali zelenú orwellovskej vízii systematicky kontrolovaných obyvateľov.

Novodobá „Ríša stredu“ má zatiaľ kam rásť (v súčasnosti šesťpercentným HDP ročne), zdroje na to existujú. Je z čoho podplácať miestnu vyše polmiliardovú strednú vrstvu. Preto existujú aj dôvody na pompézne oslavy.

Škvrnkou na tvári dnešnej Číny sa zdá Hongkong, niekdajšia britská kolónia, v ktorej búrka proti „demokratickému centralizmu“ Pekingu nemá konca. Zámery demonštrantov (aj s ich zahraničnými zástancami) boli dávno dokonalo očividné. Vytvoriť obdobu zneváženia čínskeho boomu, spôsobeného masovými študentskými protestmi pri návšteve Michaila Gorbačova v Pekingu roku 1989. Práve preto sa nedá vylúčiť skorý zásah ústrednej moci ČĽR proti ľudovej obhajobe dohody „jedna krajina, dva systémy“. S ambíciami Pekingu si však v budúcnosti neužijú iba obyvatelia Hongkongu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Teng Siao-pching #Mao Ce-tung #Mandžukuo #Japonské cisárstvo #Hongkong #Čínska ľudová republika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku