Európska únia a Japonsko chcú obísť Čínu

08.10.2019 11:00

Uvedomujúc si ambicióznosť čínskeho programu Jedno pásmo, jedna cesta, ministerský predseda Japonska Šinzó Abe a dosluhujúci predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker podpísali 27. septembra v Bruseli dohodu o koordinácii najväčšieho projektu vzájomného prepojenia Európy a Ázie.

Táto infraštrukturálna zmluva o spolupráci má vytvoriť protiváhu uvedenej čínskej stratégii, ktorá sa zvykne označovať aj ako Projekt Novej hodvábnej cesty či Dohoda 17+1. Okrem infraštrukturálnych projektov má zahrňovať aj investície v oblasti dopravy a digitálnych technológií.

Obavy z Novej hodvábnej cesty

Dohoda o vzájomnom prepojení Európskej únie a Japonska predstavuje novú stratégiu, ktorá vznikla z narastajúcich medzinárodných obáv z Novej hodvábnej cesty zameranej najmä na projekty v oblasti železníc, cestnej dopravy, budovania prístavov atď. Ako vieme, predstavuje miliardové úvery, ktoré Peking poskytol po celej zemeguli. Problémom je, že tieto hory čínskych pôžičiek v nemalej miere nemá kto splácať…

Juncker v tejto súvislosti uviedol, že projekt vzájomnej prepojenosti Európy a Ázie musí byť udržateľný aj v oblasti financií a v environmentálnej sfére. Nie je možné zanechať budúcej generácii horibilné dlhy a vzájomnú prepojenosť musíme rozšíriť na celý svet, nesmie viesť k závislosti od jednej krajiny, teda od Číny. Japonský premiér zasa povedal, že indo-pacifická morská cesta, zahrňujúca oblasť Stredomoria i Atlantiku, musí zostať voľná a otvorená. Kriticky poukázal na fakt, že Čína pomocou tohto projektu hľadá osobitne vhodné prístavy, aby mohla dominovať nad navigačnými trasami.

Čínsky obchod v rámci projektu Jedno pásmo, jedna cesta sa odhaduje na viac ako 5 biliónov USD. Preto niet divu, že tieto čísla prebúdzajú u predstaviteľov EÚ obavy, že Čína pomocou týchto projektov sleduje svoje vlastné geopolitické ciele.

Aj keď najvyšší činitelia EÚ oficiálne odmietajú tvrdenia, že posilňovanie infraštrukturálnej prepojenosti s Áziou nie je namierené proti Číne, v súkromných rozhovoroch to priznávajú. V tejto súvislosti uvádzajú údaje, podľa ktorých sa čínsky obchod v rámci projektu Jedno pásmo, jedna cesta odhaduje na vyše päť biliónov dolárov, z čoho priame zahraničné investície prekročili 60 miliárd USD, čo môže budiť závistlivé pohľady z Bruselu. Preto niet divu, že tieto čísla prebúdzajú u predstaviteľov EÚ obavy, že Čína pomocou týchto projektov sleduje svoje vlastné geopolitické ciele.

Poukazuje sa na to, že únia tiež poskytuje úvery, granty aj rozvojovú pomoc vo svete, no problémom je skutočnosť, že všetky uvedené aktivity prinášajú len obmedzený úspech, pretože sa nepremietajú do rastu medzinárodného vplyvu EÚ.

Hlavní hráči na geopolitickom poli

Podľa očakávaní nová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová bude presadzovať, aby sa únia stala väčším, významnejším hráčom aj na geopolitickom poli. V tomto zmysle je možné nazerať na Projekt zvýšenej prepojenosti s Áziou ako na nádejný prostriedok na dosiahnutie spomenutých zvýšených geopolitických zámerov EÚ.

V kuloárových rozhovoroch sa jej vysokí predstavitelia netaja tým, že všetci medzinárodní hráči sveta nie sú spokojní s „rozdeleným svetom pod dominanciou USA a Číny“. A mnohí z nich volajú po tom, aby EÚ predložila svoju verziu alternatívy voči prevahe spomenutých dvoch superveľmocí. Dobre informované zdroje tvrdia, že sa pre uvedené dôvody už začali práce na komplexnejšej stratégii únie v oblasti geopolitiky.

K zvýšeniu geopolitickej úlohy Európskej únie nepochybne prispievajú aj informácie o kooperácii Číny s krajinami strednej a východnej Európy v rámci klubu 17+1. Oficiálne miesta EÚ dnes uvádzajú, že treba silnejšie čeliť rečneniu Číny o jej dobrých úmysloch voči východnej Európe.

Poukazuje sa aj na skutočnosť, že kým EÚ investovala do tohto regiónu približne 230 miliárd eur, Čína „poslala“ za rovnaké obdobie do krajín východnej Európy len 600 miliónov eur. Aj z toho vyplýva, že únia bude musieť i vo vlastnom záujme efektívnejšie konvertovať svoju ekonomickú pomoc do politického vplyvu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ursula von der Leyenová #Nová hodvábna cesta #Jean-Claude Juncker #Japonsko #Európska únia #Čína
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku