Lenže Harabin pôsobí na verejnej scéne už veľmi dlho a jeho činy a slová vyvolali v minulosti mnohé kontroverzie. Je však pravdou, že mnohí ho vnímajú ako právnika, ktorý vyhral všetky spory. Nuž, je jedno, či je to pravda, alebo nie, má renomé. To mu zaistilo celkom dobrý výsledok v prezidentských voľbách, z čoho usudzuje, že uspeje aj v straníckej politike. Lenže tieto ukazovatele môžu byť nakoniec klamlivé.
Napríklad Andrej Kiska mal vysokú podporu ako prezident, no jeho strana má zatiaľ preferencie len okolo sedem percent. Podobne nesmierne populárny Miloš Zeman sa po odchode zo silnej ČSSD márne pokúšal dostať do parlamentu s novou stranou, neuspel.
Štefan Harabin umne stavil na dieru na politickej scéne – opomínanie vlastenectva. Kľúčom k jeho úspechu je Dankova politika, a tiež to, s akými témami pôjde do volieb Smer-SD.
Harabin vychádza z toho, že bude antisystémový kandidát. Strana je len vata, ako to vidíme pri iných lídroch – Kollár, Matovič a pod., ktorá má vyplniť ich osobné ambície. Harabin umne stavil na dieru na politickej scéne – opomínanie vlastenectva. Kotleba pre niektorých obyčajných ľudí stále nesie fašistické reminiscencie, Kollár je už ošúchaný, Smer je pre nich skorumpovaný a SNS sa pod vedením Danka stala stranou podnikateľov. Práve na úkor týchto strán bude Harabin zbierať body.
Môže to zájsť až tak ďaleko, že SNS sa nedostane do parlamentu. Posledné kroky Andreja Danka, ktorý brojí proti zvyšovaniu minimálnej mzdy, znižuje dane pre podnikateľov (čím znižuje príjmy štátneho rozpočtu), no zároveň im rekreačnými poukazmi zvyšuje náklady, vyvolávajú vo voličstve SNS zmiešané pocity. To chce vlasteneckú, nie podnikateľskú stranu. Lenže volič SNS, zvyknutý aj na extrémistického vodcu Jána Slotu, dáva prednosť osobnostiam podobným jemu – Kotlebovi a Harabinovi. Kľúčom k úspechu Štefana Harabina je Dankova politika, a tiež to, s akými témami pôjde do volieb Smer-SD. A aj keby Harabin uspel, hrozí mu, pri jeho kontroverzných osobnostných a manažérskych vlastnostiach, že ho jeho nominanti prestanú časom poslúchať a strana sa rozpadne.
V poslednom čase vstúpili na politické kolbište tri nové strany. Politická scéna sa ešte viac rozkúskovala, čo neveští nič dobré. Budúce malé strany v novej koalícii budú mať problém sa dohodnúť a ich „veľkí“ manažéri sa budú z túžby po moci navzájom vydierať. Sloganmi imaginárneho boja proti Ficovi a skorumpovanému Smeru možno vyhrať voľby, ale to nie je program, a ani sa z toho nedá vytvoriť zmysluplná politika budúcej vlády. Chýbajú témy, ktorých sa z marketingového hľadiska opozičné strany boja, pretože na nízkych emóciách založený boj proti Ficovi je omnoho účinnejší a ony nechcú stratiť na sile.
Máme nejakú šancu prekonať rozkúskovanosť politickej scény a absenciu dôležitých tém? V prvom rade by sa mala čiastočne spojiť opozícia – PS/Spolu so stranou Za ľudí a určiť Kisku ako kandidáta na premiéra, pretože predstava Trubana ako premiéra je skôr vtip. Podporiť by ich mohli KDH a SaS. Mohol by tak vzniknúť blok s lídrom Kiskom. Proti nemu by stál súčasný premiér Pellegrini, ktorý s „modernizáciou a renováciou“ Smeru by bol jeho alternatívou. Súboj Pellegrini vs. Kiska by do úzadia dostal malé, extrémistické strany, marketingové predvádzanie a otvoril by dôležité ekonomické a spoločenské témy, kde by jednotliví lídri museli prinášať komplexné riešenia pre Slovensko. V takom prostredí by Harabin, Kotleba, Matovič, Kollár a iní dobrodruhovia mali omnoho menšie šance uspieť.