Zabudnutý pogrom v Pobedime

Československá republika, ktorá vznikla v roku 1918 na troskách monarchie, sa okrem Čechov a Slovákov stala domovom aj pre príslušníkov viacerých národností. Hranice deklaratívne určila Trianonská mierová zmluva podpísaná 4. júna 1920 vo Versailles. Za predpokladu domovskej príslušnosti na území nového štátu sa jeho občanmi stali aj Nemci, Maďari, Rusíni, Židia či Rómovia. Napriek deklaráciám príslušníci menšín sa nie vždy dočkali i reálnej rovnosti.

10.10.2019 14:00
debata (4)

Svedčí o tom aj pogrom v Pobedime, ktorého smutné 91. výročie sme si mohli nedávno pripomenúť spolu s tým, ako sa táto tragická udalosť vyšetrovala a ako prebehol súd. Táto dedina v okrese Nové Mesto nad Váhom má asi 1 200 obyvateľov. Podobne ako v 20. rokoch minulého storočia. Po vzniku prvej ČSR tam okrem Slovákov žili aj Židia a Rómovia, hoci proslovenská orientácia a silný katolicizmus sa tam nedal uprieť.

Na konci prvej svetovej vojny sa v regióne udialo niekoľko protižidovských pogromov. Spolužitie s Rómami bolo v Pobedime konfliktné už dlhšie. Verbálne ataky a podozrenia z krádeží vyústili 1. októbra 1928 do organizovaného útoku na miestnu rómsku osadu. Žilo v nej okolo stovky ľudí v pätnástich domčekoch, pri ktorých stálo až osem kováčskych dielní.

Niekoľko dní pred pogromom neďaleko obce horel stoh slamy. Jeho zapálenie pripisovali Rómom. Neskoršie vyšetrovanie ukázalo, že požiar zinscenovali miestni obyvatelia. Prvého októbra sa v tamojšej krčme stretli vážení občania obce vrátane starostu a bohatých sedliakov. Chladnokrvne sa dohodli, že večer pôjdu „robiť poriadky“ do rómskej osady.

Po zotmení svoje plány aj uskutočnili. Vyzbrojení revolvermi z vojny a bodnými zbraňami rozhodli, že sa porátajú s Rómami. Výsledkom boli dve desiatky zranených a šesť mŕtvych: jeden muž, štyri ženy a malé dievčatko. Bezbranné obete, ktoré sa mužskej presile nedokázali brániť. Na celej záležitosti však je ešte hrozivejšie to, aké nízke tresty sa ušli usvedčeným vinníkom.

Pretože od krvavej drámy ubehlo vlani deväťdesiat rokov, archívne dokumenty sa sprístupnili na štúdium. Zdá sa, že zločiny boli celkom dobre vyšetrené, udalosti riadne zadokumentované, výpovede preživších naznačujú brutalitu. Ale súdy vyriekli mimoriadne mierne tresty, traja hlavní obžalovaní dostali po dvoch rokoch väzenia.

Ak podobné udalosti ako bol pogrom v Pobedime necháme zapadnúť prachom bez toho, aby sme objektívne dokázali pochopiť ich príčiny a dôsledky, môžu sa podobné výpady voči biednym a bezbranným opakovať.

Počas súdu sa prejavilo nerovné postavenie obetí a vrahov. Tých obhajoval advokát, ľudák, ktorý neskôr zastupoval pred súdom aj hlinkovcov. Mierne tresty boli aj výsledkom záruk katolíckeho kňaza a pravdepodobne i podplácania svedkov. Aj tento príbeh ukazuje, že spravodlivosť nebýva vždy slepá, spoločenské postavenie a peniaze dokážu misku váh vychýliť.

Pogrom v Pobedime dodnes nepripomína žiaden pomník ani pamätná tabuľa! Jednoducho, upadol do zabudnutia. Ak však necháme podobné udalosti zapadnúť prachom bez toho, aby sme objektívne dokázali pochopiť ich príčiny a dôsledky a nepomenovali pravým menom prejavy rasovej neznášanlivosti, môžu sa podobné výpady voči biednym a bezbranným opakovať.

Často si kladieme otázky: Ako mohlo dôjsť k tragédii druhej svetovej vojny? Ako to, že sa prijali protižidovské a protirómske nariadenia a prečo verejnosť neprotestovala proti deportáciám Židov do táborov smrti a proti perzekúciám Rómov? Odpoveď? Nepriateľské a xenofóbne nálady proti týmto dvom skupinám obyvateľstva sa totiž na našom území objavovali dávno pred vznikom vojnového Slovenského štátu.

Preto by aj súčasná spoločnosť mala byť ostražitá ku všetkým rasistickým vyjadreniam. Koketovanie s nacionalizmom, s protirómskymi postojmi a neznášanlivosťou môže byť začiatkom nového konca.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Rómovia #pogrom #Československá republika