DS nezažíva práve najlepšie obdobie svojej činnosti. Po počiatočnej eufórii, keď sa dostala do exekutívy, prišla rana od tých najbližších. Skupina okolo expremiéra Mattea Renziho sa rozhodla zo strany vystúpiť a založiť nový subjekt – Italia viva. V prieskume verejnej mienky hneď stiahla ľavicovým demokratom takmer štyri percentá, čo na začiatok nie je vôbec zlý výsledok. Líder DS Nicola Zingaretti preto nemôže nechať nič na náhodu. Taliani chcú totiž vidieť výsledky, a hlavne zmysel, prečo padla prvá Conteho vláda. Zingaretti už začal podnikať konkrétne kroky – začal chodiť do regiónov, počúvať konkrétne názory ľudí a hľadať u nich námety na svoju politickú agendu. Ako sa už vyjadril, jeho cieľom je poraziť doterajší pravicový blok, ktorý tvoria Salvini, Berlusconi a Meloniová.
Nie je náhoda, že DS sa snažila pretlačiť do reálneho vládneho programu čo najviac prosociálnych opatrení. Jedným z najväčších tromfov by malo byť zavedenie minimálnej mzdy, ktorá v Taliansku dodnes neexistuje. Verejná diskusia na túto tému sa už začala, zatiaľ nevyvolala takú divokú hystériu ako u nás. Ekonomický denník Il Sole 24 ore uvádza, že až 22 percent zamestnancov v súkromnom sektore má hodinovú mzdu nižšiu ako 9 eur – a práve o tejto hodinovej mzde sa uvažuje ako o hranici minimálnej mzdy. Prierezovo by sa jej zvýšenie dotklo najmä mladých začínajúcich zamestnancov, žien, z hľadiska povolaní najmä pracovníkov v poľnohospodárstve (podľa inštitútu INPS až štyroch z desiatich) a v reštauračných a ubytovacích zariadeniach, z regionálneho pohľadu hlavne obyvateľov juhu.
Nie nadarmo sa vo viacerých vyjadreniach súčasnej vlády skloňujú výrazy ako dôstojné živobytie, rovnosť šancí pre mladých i ženy, odstránenie regionálnych rozdielov a rodinná politika. Tamojší Národný štatistický úrad ISTAT vypočítal, že opatrenie by sa dotklo takmer troch miliónov zamestnancov, čo vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu považujú ekonómovia za nešťastne načasované.
Demokratická strana sa snažila pretlačiť do vládneho programu čo najviac prosociálnych opatrení. Jedným z najväčších tromfov by malo byť zavedenie minimálnej mzdy, ktorá v Taliansku dodnes neexistuje.
Ozvali sa už aj predstavitelia zamestnávateľov, najmä zväz Confidustria, ktorý združuje takmer 150 000 firiem a podnikov. Zatiaľ sa pre denník La Repubblica diplomaticky vyjadrili, že „je potrebné definovať vzťah medzi minimálnou mzdou a kolektívnym vyjednávaním“, čo preložené do normálnej reči znamená, že pri spoločnom stole s odbormi a vládou nebudú len nečinne pritakávať. Ani odbory však nie sú v Taliansku len partnerom do počtu, spolu majú takmer 15 miliónov členov, a teda i silu pri rokovaniach. Zvažuje sa tiež návrh vyplácať prídavok na dieťa 240 eur mesačne až po dovŕšenie jeho dospelosti.
DS nabehla okrem prosociálnych tém aj na ďalšie – boj proti ilegálnemu prevádzačstvu, čo bude súčasťou komplexnej imigračnej politiky (musíme si však počkať, s čím konkrétnym prídu). Bude napríklad zaujímavé sledovať, čo si počnú s doterajšou legislatívou, ktorú presadil exminister vnútra Salvini. Vláda chce tiež sfunkčniť volebný zákon, znížiť počet poslancov – čo už bol záväzok predchádzajúcej vlády – či prijať zákon o konflikte záujmov. Žlto-červená vláda (žltá je farbou Hnutia piatich hviezd, červená farbou ľavičiarov – pozn. red.) tiež zdôrazňuje, že chce prinavrátiť dôveru občanov k verejným inštitúciám, a to práve konkrétnymi krokmi smerom k ľuďom. Najväčší bod zlomu môže prísť pri definitívnom návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Vládny program je však na papieri a mal by sa dodržiavať.