Novovymenovaná šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová bola vo svojej prvej oficiálnej reči ešte explicitnejšia: „Na budúci týždeň zverejníme našu predikciu globálneho hospodárskeho vývoja, ktorá ukáže, že odhady pre roky 2019 a 2020 sú revidované smerom nadol.“ A dodala: „Teraz je čas pre štáty, ktoré majú na to priestor vo svojich rozpočtoch, využiť svoju palebnú silu.“ Inými slovami na stimulovanie rastu využiť zvyšovanie verejných výdavkov, znižovanie daní a pod.
MMF nehovorí zatiaľ o globálnej recesii, ale iba o „globálnom ekonomickom spomaľovaní“. Otázkou je, či sa mu malá otvorená ekonomika, akou je naša, vyhne. Sotva. V tom prípade si treba položiť druhú otázku, či odporúčania Draghiho, Georgievovej a iných si môžeme dovoliť ignorovať.
Pomôže vyrovnaný rozpočet?
Politika vyrovnaného rozpočtu v recesii je kontraproduktívna. Dokumentuje to vzdialenejšia história. Presadzovali ju neúspešne americký prezident Herbert Hoover pred nástupom Franklina D. Roosevelta a nemecký kancelár Heinrich Brüning ňou dokonca pomohol dláždiť cestu k moci Adolfovi Hitlerovi.
Lekcie nám dáva aj nedávna história. Takzvaná fiškálna zmluva z 1. januára 2013, ku ktorej sa pridali všetky členské štáty Európskej únie s výnimkou Veľkej Británie a pôvodne i Česka, zviazala ruky vládam a prenechala starosť o zápas s recesiou ECB, resp. centrálnym bankám tých krajín, ktoré nevstúpili do eurozóny.
Automatizácia môže postihnúť stratou práce až 65 percent zamestnancov na Slovensku! Ako teda vysvetliť zotrvačnosť štátnej investičnej podpory tam, kde o niekoľko rokov dôjde k vysokej miere prepúšťania?
Časť zamestnávateľov (Republiková únia zamestnávateľov) na rokovaní tripartity o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na roky 2020 až 2022 návrh ministerstva financií nepodporila. Výška deficitu je podľa nich neprimeraná. Kritizujú, že návrh rozpočtu sa stal odrazom predvolebného roka, v ktorom sa namiesto konsolidačných opatrení prijímali sociálne balíčky zvyšujúce výdavky.
Majú pravdu, že rok pred voľbami je každý štátny rozpočet predvolebným. Mýlia sa však, ak tvrdia, že predvolebný balíček iba zvyšuje výdavky. Zníženie dane z príjmu pre podnikateľov spĺňajúcich určité podmienky a zníženie základu dane pre fyzické osoby redukuje aj príjmy do rozpočtu. Opierajúc sa o jednoduché účtovníctvo má dať/dal by sme povedali, že zvyšuje deficit.
Deficit znepokojuje tých, čo ho chcú dodržať za každú cenu. Argumentom je, aby sa nezvyšoval vládny dlh. Vlani dosiahol 48,9 percenta HDP, tento rok o niečo menej. Súkromný dlh však prevyšuje vládny niekoľkonásobne: minulý rok podľa Trading Economics sa vyšplhal až na 136 percent HDP. Prečo sa nad tým nepozastavujú zodpovední vládni činitelia a zamestnávatelia? Zamestnávatelia asi preto, lebo sú presvedčení, že ich zo zlého, ak bude treba, vytiahne vláda. Inými slovami, vláda má mať v rozpočte rezervu aj pre budúce sociálne balíčky pre biznis.
Úplné náklady na sociálne balíčky pre biznis – na dotácie, daňové prázdniny, príspevky na nové pracovné miesta a iné, nie sú oficiálne známe. Podľa jednej analýzy len za obdobie rokov 2002 až 2015 (bez spoločnosti Land Rover) ministerstvo hospodárstva pridelilo viac ako 1,594 miliardy eur investičných stimulov. V prvých rokoch po novembri 1989 zrejme mali investičné stimuly svoj „raison d'être“, dôvod bytia. Čím ďalej ich zmysel je však pochybnejší.
Priemerné výdavky na vytvorenie jedného pracovného miesta na západnom Slovensku v roku 2017 mali prekročiť 40-tisíc eur. Ak sa navyše pre ich nedostatok doma dovážajú robotníci zo zahraničia, sociálne balíčky pre podniky sú ešte diskutabilnejšie. Aj pre ne a zlé podmienky, ktoré im ponúkame, sa i my stávame krajinou gastarbeitrov.
Rozporné politiky vlády
V júli tohto roku sa uvádzalo, že stotisíc pracovných miest je neobsadených. O rok, pokiaľ nastane výraznejšie spomalenie hospodárskeho rastu, resp. jeho prepad, to už tak nemusí byť. Okrem toho podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Slovensko spomedzi krajín OECD najviac ohrozuje automatizácia práce.
Najrizikovejším z tohto hľadiska je naša vlajková loď: automobilový priemysel, ktorý od začiatku 90. rokov zostáva „montážnou halou“. Dominuje v ňom výroba na úkor výskumu, dizajnu, marketingu a služieb. Nielenže sa vo fáze výroby produkuje najnižšia pridaná hodnota, v nej sa tiež sústreďuje väčšina nízkokvalifikovaných miest, ktorá môže byť automatizovaná.
Uvádza sa, že automatizácia môže postihnúť stratou práce až 65 percent zamestnancov na Slovensku! Ako teda vysvetliť zotrvačnosť štátnej investičnej podpory tam, kde o niekoľko rokov dôjde k vysokej miere prepúšťania?
Keď po kolapse newyorskej burzy v októbri 1929 vypukla depresia, prezident Hoover dúfal, že zastaví hospodársky pokles mobilizáciou podnikateľského sektora. Apeloval naň, aby neznižoval mzdy a neprepúšťal, aby neprestal investovať a pod. Bez pomoci vládnych výdavkov neuspel. To hrozí i nám.