Konsenzus iba cirkevných predstavených

Národná rada schválila 16. októbra nový zákon o financovaní cirkví, ktorý sa na verejnosti dopredu prezentoval sloganom Zmena po sedemdesiatich rokoch! Ak máme pochopiť, čo sa zmenilo, musíme si najprv vysvetliť, čo sa nezmenilo.

21.10.2019 14:00
debata (5)

Nezmenil sa kabinetný spôsob prípravy a schvaľovania zákona. Pripravovala ho expertná komisia zriadená v roku 2011 vtedajším ministrom kultúry Danielom Krajcerom. Návrh predložilo ministerstvo v lete 2019 do legislatívneho procesu údajne ako výsledok intenzívnej trojročnej diskusie s cirkvami. Podľa písomného vyjadrenia sa však komisia zišla naposledy 26. mája 2016, potom už vôbec nezasadala.

Zo zápisov z rokovania komisie vyplýva, že sa jej členovia dohodli len na jedinom: cirkvi chcú byť naďalej financované zo štátu. Túto dohodu prezentoval poslanec Milan Krajniak (Sme rodina) ako celospoločenský konsenzus. Možno to bol konsenzus, ale iba tých, čo žijú z týchto peňazí – cirkevných predstavených. Zabudli sa však spýtať tých, ktorí to budú platiť, teda občanov tohto štátu, veriacich i neveriacich.

Ako ukazujú výsledky sociologického výskumu, za zachovanie súčasného modelu finančnej podpory cirkví štátom je len 27,5 percenta ľudí na Slovensku. Až 46,5 percenta preferuje ich podporu formou podielu z daní a existenciu cirkví založenú na správe vlastného majetku, milodaroch a daniach. Celospoločenský konsenzus je teda presne opačný, ako ho prezentujú predkladatelia zákona.

Zavádzajúca argumentácia

Nezmenila sa ani zavádzajúca argumentácia, že financovanie cirkví si vyžaduje Základná zmluva so Svätou stolicou, ako aj ich aktivity v procese výchovy mládeže, vzdelávania, kultúry, v sociálnej a zdravotnej oblasti. Tieto činnosti štát podporoval i dosiaľ. Priamou či nepriamou podporou vyše 200 miliónov eur ročne. V základnej zmluve sa však nikde nepíše o povinnosti štátu platiť kňazov či biskupské úrady.

Naďalej sa zamlčiava fakt, že ministerstvo kultúry už teraz zo svojho rozpočtu financuje ústredia katolíckej charity, evanjelickej a reformovanej diakonie. Podobne činnosť Konferencie biskupov Slovenska (katolíckej), Konferencie vyšších predstavených mužských a ženských reholí. To všetko sa v návrhu zákona decentne schovalo do celkového príspevku cirkvám.

Až 46,5 percenta ľudí na Slovensku preferuje podporu činností cirkví formou podielu z daní a existenciu cirkví založenú na správe vlastného majetku, milodaroch a daniach.

Nik nevysvetlil ani to, prečo podporujú charitatívnu činnosť len niektorých cirkví, a iných nie. Evanjelickej cirkvi sa do rozpočtu započítalo aj financovanie Ekumenickej rady cirkví. Ako kompenzácia pre veľmi nízky príspevok? Evanjelici totiž majú približne o 100-tisíc viac veriacich ako gréckokatolícka cirkev, ale ročný príspevok od štátu dostávajú o 400-tisíc eur nižší.

V konečnom dôsledku sa nezmenil ani spôsob financovania. Za východiskový bod sa zobral rok 2019 s jeho netransparentným a nekorektným delením príspevku medzi jednotlivé cirkvi. Podľa počtu veriacich sa bude rozdeľovať iba objem valorizácie príspevku, teda nie celý. Zo sto percent sa takto bude rozdeľovať len osem, neskôr štyri či dve percentá.

Aj tak to však bude znamenať, že v priebehu štyroch rokov si rímskokatolícka cirkev navýši ročný rozpočet o 25 percent – 9 332 360 eur na celkovú sumu vyše 40 miliónov. Novoapoštolská cirkev si napríklad za to isté obdobie prilepší o 654 eur!

Keby štát zaregistroval novú cirkev, tá by podľa schváleného zákona dostala namiesto dvoch miliónov eur iba čosi málo nad 49-tisíc. To určite nie je solidárne a spravodlivé, ako sa to snaží tvrdiť ministerstvo kultúry. Ide o ďalšie zvýhodňovanie katolíckej cirkvi. Už nielen legislatívne, ale i finančné.

Negácia svetonázorovej neutrality

Napriek tomu, že sa to oznamovalo ako veľká novota, nezmenila sa ani povinnosť cirkví zasielať správy o svojom hospodárení. Tá platila aj doteraz. Cirkvi však tieto správy ministerstvu nezasielali. Milióny z príspevku zúčtovávali iba všeobecnými tabuľkami podľa jednotlivých subjektov. Na požiadanie vám ich ministerstvo sprístupní. Podľa nového znenia zákona ich bude zverejňovať automaticky na svojom webe. Pravda, ak ich náhodou dostane…

Jediné, čo sa v legislatíve zmenilo, je skutočnosť, že cirkvi zo zákona majú právo nárokovať si konkrétnu výšku príspevku i jeho každoročnú valorizáciu. Menej dostať v zásade už nemôžu. Na druhej strane zákon zbavil kňazov sociálnej ochrany garantovaného tabuľkového platu a jeho výšku limituje len úroveň minimálnej mzdy a určuje ho cirkevný nadriadený.

Napriek tomu, že sa štvrtina obyvateľov Slovenska vyhlasuje za občanov bez náboženského vyznania, štát sa o nich nezaujíma, finančne podporuje iba niektoré cirkvi. Aj týmto zákonom pokračuje negácia svetonázorovej neutrality Slovenskej republiky, garantovaná hneď prvým článkom Ústavy SR.

Opätovne sa prelamuje i princíp rovnosti v právach a dôstojnosti (čl. 12.). Platí to vo vzťahu k jednotlivým cirkvám aj ku všetkým občanom nášho štátu. Veriacim i sekulárnym. Zdôvodnenie zmeny a spôsob prerokovania tohto zákona boli od začiatku plné poloprávd a lží.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Ministerstvo kultúry #Milan Krajniak #zákon o financovaní cirkví #zmluva so Svätou stolicou #negácia svetonázorovej neutrality