Za republikánov bude, prirodzene, nominovaný opäť Donald Trump, zaujímavejší a tesnejší súboj sa rysuje medzi demokratmi. V prieskumoch aktuálne vedie bývalý Obamov viceprezident Joe Biden, s odstupom nasledujú socialista Bernie Sanders a zástankyňa progresívnej politiky Elizabeth Warrenová. To, kto z nich napokon získa kandidačnú nomináciu, veľa napovie aj o priebehu a výsledku novembrových prezidentských volieb.
Aké šance by mal Biden?
Prieskumy z roku 2016 ukázali, že ak by demokrati proti Trumpovi nepostavili nepresvedčivú Hillary Clintonovú, ale už vtedy kandidujúceho Sandersa, arogantný miliardár sa prezidentom nemusel stať. Po štyroch rokoch sa situácia môže zopakovať. Ak Biden uspeje v primárkach a bude vyzývateľom súčasného prezidenta, šancu poraziť ho má len vďaka už prebiehajúcej masívnej mobilizácii proti Trumpovi.
Socializmus už nie je v USA strašiakom, akým býval, pretože množstvo bežných ľudí si ho spája s nádejou na riešenie svojich každodenných problémov.
Mnohí demokratickí voliči by ho v tomto súboji volili iba v gumených rukaviciach, podobne, ako keď roku 2004 napriek nesympatiám volili Johna Kerryho, len aby dostali Georgea Busha mladšieho z prezidentského úradu.
Vôľa uprednostniť hoci i menšie zlo je veľká a spoločenský nepokoj nemá precedens. Štyri najväčšie demonštrácie v histórii USA sa udiali v rozpätí posledných troch rokov. Trumpov volebný úspech potvrdil, že cesta späť je nemožná. Práve Biden ako Obamov najbližší spolupracovník predstavuje nostalgiu za „starými dobrými časmi“, ktoré sa však takto optimisticky javia iba pre nevšímavosť k napätiu, ktoré sa roku 2016 naplno prejavilo. Trump totiž nie je príčinou súčasných problémov Spojených štátov, no ich vyústením.
Americká ľavica sa mobilizuje
Ľavica sa v predvolebnom období výrazne mobilizuje a ťaží zo spolupráce progresívcov, sociálnych liberálov i demokratických socialistov. Požiadavky, ktoré ešte pred pár rokmi zaznievali z okrajov politického spektra a považovali sa za radikálne, sú dnes súčasťou diskusie hlavného prúdu a musia sa s nimi konfrontovať aj predstavitelia establišmentu.
Za štyri dominantné témy demokratických primárok sa dajú označiť: dostupná všeobecná zdravotná starostlivosť, bezplatné vysoké školstvo, obmedzenie politického vplyvu korporátnych lobistov a tzv. Green New Deal, ekologická obdoba štátnych sociálnych investícií do verejnej infraštruktúry realizovaných medzi dvoma svetovými vojnami.
Pohľad na čísla priblíži naliehavosť týchto požiadaviek. Kým reálne mzdy sa od osemdesiatych rokov zdvihli len kozmeticky, školné sa zvýšilo osemnásobne a podobne i náklady na zdravotnú starostlivosť. Odvahu pretláčať tieto zásadné témy do verejného diskurzu dodáva obyčajným ľuďom úspech mladých politikov a političiek, akou je napríklad Alexandra Ocasio-Cortezová. Tá je síce najvýraznejšou tvárou zmeny prichádzajúcej zľava, no stoja za ňou celé tisíce aktivistov a lokálne angažovaných politikov.
Novinár Gary Younge, ktorý pre britský Guardian mapoval súčasnú situáciu americkej ľavice a jej priaznivcov, sa pri svojej ceste Spojenými štátmi stretol s dvoma silnými emóciami: so strachom a s odhodlaním. Obavy zo znovuzvolenia Trumpa vedú čoraz viac Američanov k tomu, aby si uvedomili, že sami musia byť nositeľmi zmeny. Práve z takéhoto precitnutia sa v miestnych voľbách naprieč celou federáciou zrodilo množstvo prekvapujúcich výsledkov v prospech ľavicovo orientovaných kandidátov.
Bežní ľudia strácajú trpezlivosť
Podľa prieskumu z marca tohto roka by až polovica mladých Američanov preferovala, keby žila v socialistickej krajine, nie v kapitalistickej. Socializmus už nie je strašiakom, akým býval, pretože množstvo obyčajných ľudí si ho spája s nádejou na riešenie svojich každodenných problémov.
Osobitne príťažlivý je pre mladých a nebielych Američanov. Pravdaže, socializmus má dnes v ich chápaní iný význam, ako mal v 40. rokoch za Franklina Delana Roosevelta a iný od európskeho poňatia. Znamená pre nich najmä rovnosť, menej štátneho vlastníctva, ako to bolo kedysi.
Sarah Innamoratová, socialistická štátna zástupkyňa, ktorá získala mandát v Pensylvánii, svoje politické presvedčenie voličom vysvetľovala jednoducho: „Nemali by ste čeliť voľbe, či dať peniaze na jedlo alebo na lieky.“ Jesse Sharkeyová, predáčka chicagských učiteľských odborov, socializmus tiež nechápe marxistickou optikou triedneho boja, no vníma ho ako „poľudštený kapitalizmus“ tlmiaci svoje najhoršie excesy.
Americký sen je už len mýtom a dá sa pochybovať, či to kedysi bolo inak. Už za Obamových čias stratila rétorika rastu a sociálnej mobility pre tých, čo sú schopní a snažia sa, príťažlivosť. Dôvod je prostý: nekorešpondovala s realitou. Bežní Američania – nie tí, ktorých Trump chráni, no tí, čo sú pod jeho paľbou – strácajú trpezlivosť s tým, ako veci v krajine fungujú. Pritom sú odhodlaní dať socializmu šancu.
Ani to však v súboji dvoch veľkých politických strán nemusí stačiť. Podľa herca Warrena Beattyho je totiž v USA naozaj vplyvná iba jediná strana – strana peňazí. Už o rok si na svoje konto môže pripísať ďalšie víťazstvo.