Na najvyšších priečkach v daňovej konkurencieschopnosti

03.11.2019 09:00

Spoločnosť Bisnode, ktorá samu seba označuje za najväčšieho európskeho poskytovateľa smartdát a analýz, nedávno zverejnila informáciu, že zníženie dane z príjmov pre firmy a podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur z 21 na 15 percent sa od budúceho roka dotkne viac ako 132-tisíc spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností.

Podľa Bisnode toľko je spoločností, ktoré v daňových priznaniach uvádzajú ročný obrat do 100-tisíc eur. Ich počet od roku 2015 každým rokom rastie. Zvýhodnená daňová sadzba bude asi ďalším faktorom, ktorý ich prírastok ešte zvýši. Znížená sadzba dane je totiž silným motívom účtovne udržať obrat pod hranicou 100-tisíc eur.

Ako je na tom Slovensko

Či databáza Bisnode korešponduje s predpokladmi, na základe ktorých slovenská Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíslila dosahy na zníženie príjmov do štátneho rozpočtu v budúcom a v nasledujúcich rokoch, neviem povedať. No je isté, že od roku 2020 sa na rebríčku merajúcom medzinárodnú daňovú konkurencieschop­nosť Slovenská republika posunie o niekoľko stupienkov vyššie.

Podľa tohtoročného hodnotenia think-tanku Tax Foundation so sídlom v Spojených štátoch, ktorý roku 1937 založili bosovia General Motors, Standard Oil a Johns-Manville Corporation kritizujúci vysoké dane v USA, sa Slovensko umiestnilo v tomto roku spomedzi 36 hodnotených štátov, pokiaľ ide o dane pre podnikateľov, na 14. mieste.

Na základe rozličných ekonomických rebríčkov, ak to niekomu vyhovuje, sa sype kritika na „vinníka“ bez toho, aby sa posudzovala ich hodnovernosť. Stačí, že sa pokladajú za hodnoverných tí, čo ich publikujú.

Pri hodnotení celkovej daňovej konkurencieschop­nosti, ktorá posudzovala všetky druhy daní, dokonca na 11. mieste, iba o jednu priečku nižšie ako Česko. „Najlepšie“ hodnotenie sme dosiahli pri dani pre fyzické osoby a pri zdaňovaní dividend (v obidvoch prípadoch 2. miesto) a pri dani z majetku (4. miesto, ČR 13. miesto).

Tax Foundation by mohli pokladať za hodnovernú aj zarytí kritici údajne vysokého daňového zaťaženia u nás, o to skôr, že práve táto inštitúcia bola prvou, ktorá od začiatku 70. rokov minulého storočia začala publikovať tzv. deň daňovej slobody.

Kde vznikajú hodnotiace rebríčky?

Každoročne sa publikujú mnohé rebríčky, ktoré hodnotia štáty z rozličných hľadísk. Nie všetky sú pre médiá a určité záujmové skupiny rovnako atraktívne.

Medzi najcitovanejšie patrí Index o globálnej konkurencieschop­nosti, Index Doing Business, ktorý hodnotí krajiny podľa toho, ako sa v nich dá podnikať, Index vnímania korupcie, Index ekonomickej slobody a pod. Naopak, Index o ľudskom rozvoji, ktorý publikuje Rozvojový program OSN (UNDP), je u nás s výnimkou odborníkov neznámy.

Na základe týchto rebríčkov, ak to niekomu vyhovuje, sa sype kritika na „vinníka“ bez toho, aby sa posudzovala ich hodnovernosť. Stačí, že sa pokladajú za hodnoverných tí, čo ich publikujú: Svetové ekonomické fórum, Svetová banka, Transparency International či Heritage Foundation, americký konzervatívny think-tank, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil politiku amerického prezidenta Ronalda Reagana, atď. To, že hodnovernosť každej z uvedených inštitúcií je rozdielna a mala by sa brať do úvahy aj ich zaujatosť, presnejšie straníckosť, sa prehliada.

Nielen to. Prehliada sa často zámerne, ako sa rebríčky zostavujú. Niektoré vznikajú na tzv. tvrdých dátach ako napríklad Index daňovej konkurencieschop­nosti, iné na mäkkých dátach, ktoré sú výsledkom analýz, alebo na kombinácii obidvoch. Niektoré ako Index vnímania korupcie sa zakladajú iba na percepcii korupcie opýtaných. Aj tieto čosi vypovedajú, no sú najľahšie manipulovateľné, a tak ich treba interpretovať.

Prečo Romer musel odísť zo Svetovej banky

Tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu získali Francúzka Esther Duflová a Američania Abhijit Banerjee a Michael Kremer za experimentálny prístup k zmierneniu svetovej chudoby. Po tvrdých teoretikoch, ktorí dostávali toto ocenenie od roku 1969, keď ho začala Švédska centrálna banka udeľovať, až podnes bolo toto rozhodnutie jury prekvapením. Možno si uvedomila, že nežijeme na jednej, ale na dvoch planétach…

Na jej obranu možno však uviesť, že i v predchádzajúcom roku udelila najvyššie ocenenie za riešenie naliehavej úlohy: ako dosiahnuť udržateľný rast. Cenu udelila dvom ekonómom z USA Williamovi Nordhausovi a Paulovi Romerovi, bývalému hlavnému ekonómovi Svetovej banky.

V roku 2016 sa táto inštitúcia otvorila kritike tzv. Washingtonského konsenzu, neoliberálneho konceptu, ktorý sa stal základom programu, splnenie ktorého bolo podmienkou na získanie úveru od tejto finančnej inštitúcie, a bol i základom transformačného scenára v postkomunis­tických štátoch. Banka preto tolerovala Romera ako jedného z jeho kritikov.

Lenže po čase zašiel ešte ďalej. Podrobil kritike Svetovú banku aj za to, že v každoročnej správe o Doing Business, v ktorej sa publikuje známy rebríček štátov podľa podmienok na podnikanie, podlieha politickým vplyvom. V januári 2018 musel preto Romer podať demisiu a vrátiť sa na akademickú pôdu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rebríček #Rada pre rozpočtová zodpovednosť #Paul Romer #konkurencieschopnosť #Index vnímania korupcie #daňová sadzba #Bisnode
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku