Hazardujeme s darmi Novembra

12.11.2019 16:00

Pred tridsiatimi rokmi sme pomerne kultivovaným, mimoriadne pokojným spôsobom získali demokraciu. So všetkým, čo k nej patrí.

Dnes sa dá konštatovať, že s demokraciou sa iba dotýkame, lebo nezriedka zažívame jej zneužívanie namiesto vychutnávania.

Koniec monopolu komunistickej strany a zrušenie jej zabetónovaného postavenia vo vtedajšej ústave umožnili pluralitu, odlišnosti aj konkurenciu. Priniesli akési štandardizované parametre slobodnej súťaže. Politických subjektov i občianskych názorov.

V nadväznosti na transformáciu centrálne riadenej ekonomiky na trhovú dominuje pestrosť aj mediálnemu životu. Lenže na nové podmienky sme, zdá sa, neboli celkom mentálne pripravení. Doteraz nie sú ničím výnimočným postoje na báze – verejné nepatrí nikomu, je to čosi cudzie, hoci opak je pravdou.

Veľmi čudné prístupy možno sledovať vo verejnom diskurze. Akosi za bežné sa považuje to, čo vykazuje známky minulého režimu, ktorý sme nahradili novým. Pôsobia tu samozvaní vykladači demokracie, ľudia, čo si uzurpujú právo na jedinú pravdu, prípadne takí, čo pod pluralitou názorov propagujú nenávisť. Dokonca zo šírenia falošných správ profitujú. To sú riziká mnohosti, ktoré sa udomácnili v súčasnom demokratickom priestore.

Mali by sme čím skôr skončiť s alibizmom, so selektívnou spravodlivosťou a s účelovou stratou pamäti. Iba bez nich si vytvoríme lepšiu perspektívu.

Na základe vlastných skúseností aj pod silou sprostredkovaných životných situácií treba po troch desaťročiach priznať, že v demokracii sme mierou poznania tvrdo narazili. Napríklad v principiálnych rozdieloch vo vzťahu k reálnym a formálnym slobodám. Aj tam, kde vidíme, že i slobodný trh môže zlyhať.

Svoje o tom vedia predajcovia potravín, ktorí vo svojom garážovom obchode môžu podnikať iba dovtedy, kým susedný reťazec nebude chrliť jednu akciu za druhou. Nepochybne len dovtedy, pokiaľ garážová predajňa dokáže odolávať. Teda sloboda podnikania závisí od vôle silnejšieho, od toho, do akej miery ho budú vyrušovať menší a slabší.

Napriek tomu, že všetci potrebujú pre život jedlo, pre desaťtisíce ľudí v malých obciach nie je prístup do dedinskej predajne potravín samozrejmosťou. Lebo čísla nepustia, zisk je smerodajný údaj a nech si teda vidiek sám pomôže…

Narazili sme do múra slobody, ktorý je signálom skutočného poznania, neraz odlišného od pôvodných predstáv. Zisťujeme, že formálne slobody patria každému, no tie reálne sú poruke iba niekomu. Pri pohľade na dlhodobý politický vývoj a takmer žiadnu politickú kultúru sa dá konštatovať, že hrošia koža zhrubla.

Namiesto vízie, odbornosti a profesionality býva preto najcennejšou devízou na zotrvanie vo verejnom živote. Dokonca sa zdá, že ešte aj komunistickí pohlavári mali počas novembrovej revolúcie viac chochmesu ako časť terajšej politickej reprezentácie.

Po rokoch pociťujeme, že mnoho negatívnych rozhodnutí padlo aj vinou našej pasivity. Ľudia sa spoliehajú na iných, hoci v prvom rade ide o nich. Veď predsa vďaka slobodným voľbám majú vo vlastných rukách osudy politikov. Ale následne iba konzumujú ich riedku agendu namiesto toho, aby občiansky diktovali a formulovali užitočné požiadavky.

Takto vlastne odmietame dary, ktoré nám poskytol November. Pred tridsiatimi rokmi sme dostali príležitosti, ktoré predpokladajú aktivitu, súdnosť a zodpovednosť. No nad tým všetkým získali poriadnu prevahu výhovorky a odklon od podstaty.

Nemusíme hľadať vinníkov toho, čo sa v súčasnosti odohráva. Je potrebné, aby sa neopakovali chyby a aby sme sa nedopustili ešte väčších. Mali by sme čím skôr skončiť s alibizmom, so selektívnou spravodlivosťou a s účelovou stratou pamäti. Iba bez nich si vytvoríme lepšiu perspektívu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#verejný diskurz #trhová ekonomika #strata pamäti #pluralita názorov #komunistická strana #demokracia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku