Podľa ich názoru obce a mestá budú mať nepokryté náklady a výdavky a vyrovnať rozpočet sa dá len cestou rastu daní a poplatkov. Argumentujú zvyšovaním platov učiteľov, obedmi zadarmo či rekreačnými poukazmi pre svojich zamestnancov. Avizujú, že sa to bude týkať aj poplatkov za odpad, a to nie iba kozmeticky, ale pomerne výrazne.
Ako sa dozvedáme z medializovaných informácií, nie je dôvodom na dramatické zvyšovanie poplatkov za odpad jeho narastanie či nedostatočná separácia, ale diera v rozpočte, ktorú treba vykryť. Aký to bude mať bude vplyv na motiváciu občanov lepšie ho separovať, respektíve, bude ešte vôbec nejaká motivácia?
Zákon o odpadoch z roku 2015 mal okrem iného motivovať ľudí lepšie separovať komunálny odpad. Podľa neho majú občania platiť iba za skládkovaný odpad a poplatok sa má znížiť o objem vyseparovaného odpadu z vybraných výrobkov a o odpad, o ktorý sa majú postarať ich výrobcovia, resp. organizácie zodpovedných výrobcov.
Ide o plasty, vrátane PET fliaš, tetrapakové a kovové obaly, sklo a starý papier. Ich kvalitná separácia má znížiť náklady obce na skládkovanie ostatného komunálneho odpadu. Zdá sa, že občanov táto motivácia oslovila, objem separovaného zberu vybraných odpadov má vzrastajúcu krivku.
Prinajmenšom serióznosťou každej samosprávy, ak nie už povinnosťou, by malo byť transparentne a objektívne informovať, ktoré dane, prečo a o koľko sa navyšujú.
Hoci býva problém dopátrať sa k ich presným objemom, také plné a počtom narastajúce vrecia či farebné kontajnery tento trend potvrdzujú. Zároveň sa určite menej plnia kontajnery na ostatný komunálny odpad. Možno zodpovedne povedať, že s narastajúcou kvalitou i kvantitou separovaného zberu sa menej skládkuje.
Podľa Európskej komisie však Slovensko ešte stále skládkuje veľa odpadu, asi i z toho dôvodu, lebo má veľmi nízke poplatky za jeho skládkovanie. Aj preto vlani schválila Národná rada zákon o poplatkoch za uloženie odpadov a vláda svojím nariadením č. 330/2018 stanovila odporúčanú výšku poplatkov, platných od 1. januára 2019 s postupným každoročným nárastom.
Zvýšenie poplatkov malo mať podľa ministerstva pre životné prostredie motivačný charakter pre občanov podľa sloganu – opäť takmer už fráza – „Čím budete lepšie separovať, tým budete menej platiť za odpad!“
Ani medziročne narastajúce zvýšenie poplatkov, ktoré zohľadňuje aj úroveň separovaného zberu, nie je likvidačné pre obce, ktoré ho pri zvýšení objemu separovaného zberu v podstate ani nemusia pocítiť. Napríklad pri podiele 40 až 50 percent vytriedeného komunálneho odpadu má výška poplatkov za skládkovanie vzrásť v budúcom roku 2020 v porovnaní so súčasným o päť centov na tonu odpadu.
Ak sa má spomínané nariadenie vlády rešpektovať a v obci či v meste sa separovaný zber nezlepší, pričom samospráva chce zvýšiť poplatok za odpad podľa medializovaných informácií až o päť eur na občana, tak potom každý občan, vrátane dojčiat, asi „vyprodukuje“ ročne aspoň sto ton odpadu. Absurdné, reálne či úsmevné?
To, že v obecných rozpočtoch pre rok 2020 budú chýbať peniaze, je asi realita. Tou musí byť i zvyšovanie príjmov, teda aj daní a poplatkov. Ale prinajmenšom serióznosťou každej samosprávy, ak nie už povinnosťou, by malo byť transparentne a objektívne informovať, ktoré dane, prečo a o koľko sa navyšujú. Aby sa nestratila dôvera a v prípade odpadov i motivácia občanov.