Budúci rok bude kritický, pretože svet má poslednú šancu na prijatie efektívnych opatrení na znižovanie emisií skleníkových plynov.
V pondelok sa začala výročná, 25. klimatická konferencia. Predstavitelia jednotlivých krajín prídu do Madridu s víziou naplňovania záväzkov spred štyroch rokov, ktoré prijali v Paríži. To sa však netýka jedného z najväčších hráčov na tomto poli – Spojených štátov, ktoré sa chystajú svoje záväzky odvolať, aby vraj neohrozili prosperitu.
Klimatológovia v poslednom čase málokedy prinášajú dobré správy. Výnimkou nie je ani najnovší článok v prestížnom britskom týždenníku Nature. Medzinárodný tím popredných klimatológov v ňom konštatuje, že až 9 z 15 kľúčových planetárnych systémov, zabezpečujúcich stabilitu globálnej klímy, sa „dalo do pohybu“. Zmeny postupujú rýchlejšie, ako to vyzeralo ešte pred desiatimi rokmi.
Najväčšie riziko spočíva v tom, že jednotlivé systémy – arktickým ľadom počnúc a amazonským pralesom končiac – nie sú izolované. Úplne postačí, ak sa naruší jedna časť skladačky a planéta pocíti dominový efekt v podobe kolapsu jednotlivých systémov. Tento kolaps môže trvať stáročia, ale jeho výsledkom bude neobývateľná planéta.
Čoraz menej spásonosné sú aj perspektívy biznisu s elektromobilmi. Náklady na minimálne zníženie uhlíkových emisií sú v tomto prípade stále príliš vysoké, aj pre nevyhnutnosť používať vzácne suroviny.
Tu nejde o hypotetický scenár z hollywoodskeho katastrofického filmu, nevyhnutne však nastane v prípade, ak svet rýchlo nezačne znižovať uhlíkové emisie až k nule. Takže hovoriť o „planetárnom riziku“ je podľa vedcov namieste.
Klimatická kríza (alebo núdza) sa stala podľa vydavateľov Oxfordského slovníka najčastejším slovným spojením roka. Je však jedno, akým slovným spojením zrýchľujúce sa dôsledky otepľovania nazveme. Nejde o rétoriku, ale o reálne praktické činy. Nastávajúce dva madridské týždne ukážu, či si politici a zákonodarcovia už začali uvedomovať závažnosť situácie, alebo len reagujú na „spoločenský dopyt“.
Realita hovorí, že spotreba fosílnych zdrojov stále rastie. Svetová meteorologická organizácia (WMO) musela opäť konštatovať novú rekordnú úroveň koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére a pokračujúci rast výskytu extrémneho počasia.
Klimatickú krízu nevyrieši sadenie stromov, hoci plány na výsadbu desiatok či stoviek miliónov sadeničiek znejú impozantne a nepochybne majú svoj význam. Nebude stačiť ani masívna podpora obnoviteľných zdrojov či kontroverzného jadra. Avizovaný pokles spotreby uhlia v Číne sa zatiaľ nekoná, USA sa stali najväčším producentom ropy. Po prvý raz za 80 rokov sa z USA dokonca stal čistý vývozca ropných produktov.
Aj keď niektorí topmanažéri automobilového priemyslu plačú, že klimatický aktivizmus Grety Thunbergovej spôsobil pokles záujmu o nákup áut, počet SUV na planéte v porovnaní s rokom 2010 stúpol takmer sedemnásobne. Čoraz menej spásonosné sú aj perspektívy biznisu s elektromobilmi. Náklady na minimálne zníženie uhlíkových emisií sú v tomto prípade stále príliš vysoké, aj pre nevyhnutnosť používať vzácne suroviny, ako je lítium.
Prídu vlády na konferenciu v Madride s konkrétnymi plánmi a scenármi, ako neodkladne znižovať emisie? V tejto súvislosti znie takmer pikantne údaj, že odhad maximálnych nákladov na energetickú transformáciu sa pohybuje na úrovni 2,5 percenta HDP. My však diskutujeme o tom, či a kedy začneme prakticky taký istý podiel HDP vydávať na zbrojenie!
Môže sa prebiehajúca diskusia o potrebe zvyšovať výdavky na zbrojenie nejakým zázrakom pretransformovať do diskusie o tom, ako menej zbrojiť a viac myslieť na budúcnosť našej planéty? Ktovie, možno šanca ešte žije.